Téma:

Pár mojich helisoidesiek
PL20.398

LH1544

PHA1229

Sulcorebutia heliosoides LPB20395

Sulcorebutia heliosoides PHA1229

Sulcorebutia heliosoides

Vicent

Po glomeriseta abecedne nasledujú glomerispina a gracilior, obe sú formy S. steinbachii, gracilis je ,,neakceptovaná" varieta S. frankiana (VS 450).
Pod písmenom H je abecedne prvá haseltonii, čo je varieta S. breviflora, heinzii je synonymum pre S. steinbachii var. totorensis fa. (napr. HS 151).


SULCOREBUTIA HELIOSOIDES Lechner et Draxler 2008

Typ: PL 20.395, Peter Lechner
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Tomina, severne od Sopachuy, západne od Tarabuquillo, 2350 - 2550 m.

Sulcorebutia heliosoides LH 1544:


Iné nálezy: AG 34, AG 38, AG 54, AG 60, AG 129, AG 134, BB 1557.02, BB 1814.02, BM 22, GC 9, GC 12, KB 547, KB 547a, LH 1543, MS 496, MS 511, PHA 1229, PHA 1230, PHA 1455, PL 20.398, PL 20.480, RMR 803, RMR 820, RMR 919, VS 996, VS 997, VZ 646, VZ 697, VZ 726

Popis: Telo v priemere asi 4 cm, len vzácne odnožujúce, pokryté drobnými hrbolkami nie väčšími ako 1 mm, pokožka zelená. Rebier asi 11, úzke areoly, asi 25 jemných krátkych ťŕňov, hrebeňovito usporiadaných, priľahnutých k telu. Dĺžka tŕňov len 1 až 2 mm, farba tŕňov špinavo biela, zriedka nažltlá, vzácne hnedá, u bázy vždy tmavohnedá. Kvety v priemere 3 až 4 cm majú 25 až 40 korunných plátkov, rastúcich v 2-3 špirálovitých závitoch. Farba kvetu svetložltá až sýtožltá, vonkajšie okvetné plátky sú na vonkajšej strane oranžovočervené, vzácne čisto žlté, prašníkové nitky a čnelka sú žlté. Koreň repovitý.

Sulcorebutia heliosoides PL 20.398:

Foto: Kiwi

Sulcorebutia heliosoides LH 1544:

Poznámka: Rastlina habitusom podobná s Aylostera heliosa, kvety sú však sulkové, zlato-žlté s červenkastými stredovými pásikmi na koncoch vonkajších okvetných lístkoch. S. heliosoides objavili koncom októbra 2006 rakúski botanici Alfred Draxler a Dr. Peter Lecher, v pohorí severne od cesty zo Sopachuy do Zudañez, neďaleko Tarabuquillo. Popis vyšiel v roku 2008 v nemeckom časopise Kakteen und Andere Sukkulenten 59 (3): str. 57-63. Variačná škála tohto druhu je veľmi malá.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia hertusii

Pridám dve staršie fotky. S. glomeriseta

Na G jsem taky jednu našel i s původem. Tak tady je, myslím, že tu ještě nebyla.

Sulcorebutia glomeriseta MC4399

Sulcorebutia glomeriseta MC4399

Sulcorebutia glomeriseta MC4399

Vicent

Pokračujeme v predstavovaní druhov rodu Sulcorebutia pod písmenom G.

Po gemmae abecedne nasleduje gerosenilis, čo je synonymum pre S. tarabucoensis ssp. hertusii. Názov gigantea sa spomína raz ako varieta S. frankiana a druhýkrát ako subspecies S. purpurea. Názov glanduliflora je neplatné označenie pre niektoré rastliny z okruhu S. steinbachii var. steinbachii fa.


SULCOREBUTIA GLOMERISETA (Cárd.) Ritter 1961
Rebutia glomeriseta Cárdenas 1951

Typ: MC 4399, Martin Cárdenas
Lokalita: Bolívia, dep. Cochabamba, prov. Ayopaya, na ceste z Hacienda Chorro k Rio Cotacajes, blízko Naranjito, 1800 m.

Sulcorebutia glomeriseta MC 4399:


Iné nálezy: JC 03-12, VZ 798
Popis: Rastlina vytvára trsy guľovitých stonkov, každý až asi 6 cm vysoký a široký, s asi 15 a viac špirálovitými rebrami. Areoly sú hnedé alebo bielo plstnaté, tvarom okrúhle až krátko oválne, asi 2 alebo 3 mm dlhé. Tŕne sú tenké, štetinovité a veľmi početné (asi 14 alebo viac na každej areole), rozložené v niekoľkých radách, 2 až 3 cm dlhé, belavé až žlté až nahnedlo žlté. Kvety sú žlté, premenlivej svetlosti, maslovo žlté až hlboko zlatožlté, asi 2,5 cm dlhé a 1,5 cm široké. Plod je načervenale žltý s červenými šupinami.

Sulcorebutia glomeriseta MC 4399:

Poznámka: S. glomeriseta na prvý pohľad pripomína (dlhými tenkými štetinovitými tŕňmi bielej až žltej farby) skôr Rebutiu z podrodu Aylostera. Koreň nie je repovitý ako u väčšiny sulcorebutií, plod, kvet a semená sú však ,,sulkové". Rastlinu popísal v roku 1951 prof. Martin Cárdenas ako Rebutia glomeriseta. Popis vyšiel v americkom vydaní časopisu Cactus and Succulent Journal 23 (3):95. V roku 1961 ju Friedrich Ritter prekombinoval do rodu Sulcorebutia (National Cactus and Succulent Journal, 16 (4): 79-81). Nazvaná bola podľa celkového vzhľadu, z latinského glomeriseta, čo v preklade znamená ,,zvíňať do klbka, klbko štetín". V zbierkach sa rozšíril iba jeden klon zo zberu MC 4399. Od Cárdenasovho nálezu bola glomeriseta na prírodnom stanovisku dlho neobjavená. Až po 60-tich rokoch ju v roku 2012 opäť nachádzajú holandský botanik Johan de Vries a jeho britský spoločník John Carr. Ako lokalitu nálezu uvádzajú Rio Cotacajes a nadmorskú výšku 2600 m. Bližšie informácie boli zverejnené v holandskom časopise Succulenta 92(2)str. 64-70 + titulná strana, 4/2013. Článok s názvom ,,The Sulcorebutia of Ayopaya province" vyšiel aj v online vydaní britského časopisu The Cactus Explorer, Nr.8, 5/2013 (titulná strana + strany 20 až 26). Okrem S. glomeriseta sú spomínané aj ďalšie žlto kvitnúce Sulcorebutie z tejto oblasti ( arenacea, candiae, cardenasiana, kamiensis a menesesii). Sulcorebutia glomeriseta sa v našich zbierkach vyskytuje len veľmi vzácne.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia heliosoides.

Sulcorebutia gemmae PHA501 A B

Sulcorebutia gemmae G254_1

Sulcorebutia gemmae LH1126 cristata

Vicent

SULCOREBUTIA GEMMAE Mosti et Rovida 2000

Typ: GR 18, Gianfranco Rovida
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, blízko cesty Zudañez - Mojocoya, asi 15 km severne od usadlosti Hacienda El Rodeo, 2350 m.

Sulcorebutia gemmae LH 1125:

Sulcorebutia gemmae LH 1126:

Iné nálezy: AG 14, AG 15, AG 15a, AG 163, AG 164, G 252, G 253, G 254, G 256, G 350, HJ 856, HJ 857, HJ 858, JD 337, KHM 58, LH 1125, LH 1126, LH 1477, MS 482, PHA 501a, PHA 501b, PHA 901, RH 1946a, RH 1947a, RH 1948a, RH 1949a, RH 1959a, RH 1960a, RH 1961a, RH 1962a, RM 339, RM 340, RMR 611, VS 433, VS 437, VZ 203, VZ 203a, VZ 230, VZ 231, VZ 247, VZ 247a, VZ 248, WK 955

Sulcorebutia gemmae PHA 901:

Popis: Pôvodne bol druh popísaný ako solitérny, ťažko odnožujúci. Stonok guľovitý, v priemere 25 až 35 mm. Tmavozelená pokožka s fialovým odtieňom, okolo 13 až 16 šikmých rebier, hrbolčeky v priemere 3 až 5 mm, úzke hladké areoly, 3 až 4 mm dlhé a 0,5 mm široké. Okrajové tŕne v počte 18 až 20, priľahlé, často dole zahnuté, žltkasto biele s hnedou bázou, pokryté silnou belavou plsťou. Stredový tŕň chýba alebo jeden, dlhý 1 až 4 mm. Kvety okolo 40 mm dlhé a 35 až 40 mm široké, magentovo fialové, čnelka ružová, blizna svetlozelená, nitky purpurové, prašníky biele. Plod guľatý, zelenkastohnedý, v priemere do 6 mm.

Sulcorebutia gemmae PHA 901:

Sulcorebutia gemmae VS 433:

Poznámka: Vzhľadom menšia rastlina pochádzajúca zo širšej oblasti Mojocoya, na prvý pohľad možno zameniteľná so S. langeri. Objavená bola v roku 1988, pomenovaná na počesť pani Gemma Rovida (manželka objaviteľa). Popísaná bola v roku 2000 dvojicou talianských botanikov Stefano Mosti a Gianfranco Rovida, popis vyšiel v talianskom časopise Cactus & Co., 4 (4): str. 170-178. Prevládajúca farba kvetu u gemmae je tmavofialová, menej už žltá, ale vzácne sa vyskytuje aj forma s takmer bielymi, bieloružovými kvetmi (HJ 856, VZ 247). Typová rastlina má svetlé, tesne usporiadané priľahlé okrajové tŕne, u iných zberov možno nájsť aj rastliny s farbou tŕňov žltohnedou a okrajovými tŕňmi kratšími a otvorenejšími.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia glomeriseta.

Sulcorebutia sp. VZ308a fa. intermedia callichroma/frankiana
Vicent

Sulcorebutia frankiana R290

Sulcorebutia frankiana R473
Vicent

SULCOREBUTIA FRANKIANA Rausch 1970

Typ: R 290, Walter Rausch
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca , prov. Oropeza, blízko cesty Sucre - Los Alamos, 2800 m.

Sulcorebutia frankiana R 290:


Sulcorebutia frankiana HS 75:

Iné nálezy: BB 208.01, EK 7064, EK 7069, EK 7070, EM 346, EM 346a, EM 346b, FK 78, FK 84, FK 86, G 28, G 44, G 46, G 47a, G 276, G 277, G 277a, G 286, G 290, He 54, He 56, HJ 251, HS 75, HS 75a, IF 41, JD 333, JK 178, JO 646, KA 196, KA 196a, KB 462, KB 463, KHM 55, KHM 56, KHM 57a, LF 487b, LH 698, LH 798, LH 1108, LH 1119, NL 28, PHA 170, PHA 486, PHA 651, PHA 1582, PHA 1588, R 473, RH 733, RH 736, RH 2421a, RH 2428, RH 2430a, RM 17, RM 210, RM 436, RMR 228, RMR 229, RMR 425, RMR 426, SE 173, VS 346, VS 450, VS 452, VS 457, VS 459, VS 460, VS 464, VS 562, VZ 33, VZ 102, VZ 103, VZ 103a, VZ 105, VZ 106, VZ 309, VZ 310, VZ 311, VZ 312, VZ 316, VZ 352, WF 23, WF 25, WF 26a

Sulcorebutia frankiana VZ 309:

Sulcorebutia frankiana VZ 311:

Popis:
Pôvodne druh popísaný ako solitérny alebo trsovitý. Telo asi 3 až 4 cm vysoké a do 5 až 6 cm široké, pokožka s tmavo zeleným alebo šedozeleným zafarbením. Počet rebier až 14, špirálovito usporiadaných, areoly sú 3 až 4 mm dlhé s bielou vlnou. Okrajové tŕne až do 10 mm dlhé, naspäť ohnuté, hnedé až červenohnedé až takmer čierne, meniace sa v počte od 10 alebo 12 do 16 alebo 18. V pôvodnom popise neboli hlásené stredové tŕne, ale rastliny pri pestování neskôr vyvinú 2 alebo 3. Kvety sú 4 cm dlhé a široké, tmavo alebo svetlo fialovo červené, příležitostne viac purpurové alebo rubínové, so žltými vnútornými lístkami. Plod je nazelenalo hnedý so svetlejšími šupinami.

Sulcorebutia frankiana LH 798:


Sulcorebutia frankiana VS 459 ,,polymorpha´´:

Sulcorebutia frankiana:

Poznámka: Ďaľšia klasika z rodu. S. frankiana objavil v roku 1968 rakúsky botanik a cestovateľ, pán Walter Rausch, znalec rodov Rebutia a Sulcorebutia. Nazvaná bola na počesť jeho rakúskeho priateľa, autora popisov, pán Gerhard Frank. Popis vyšiel v roku 1970 v nemeckom časopise Kakteen und Andere Sukkulenten 21 (6): str. 104-105. V roku 1974 prináša Rausch v časopise Succulenta 53 (1) str. 2-3, popis S. frankiana var. aureispina (R 473, HS 75a), ktorá sa od typu odlišuje kratšími zlatožltými tŕňmi, vyšším počtom rebier a drobnejšími a hustejšími hrbolkami. Táto varieta nebola príliš akceptovaná a je v súčasnosti považovaná za synonymum S. frankiana. Areál výskytu S. frankiana je severo-západne od mesta Sucre, v horách pri ceste zo Sucre do Alamos, južne a severne od Alamos až po Atocani. S. frankiana vytvára aj obrie formy, ktoré majú v priemere až 10 cm oproti obvyklým 3-4cm. Existujú aj prechodné formy medzi S. frankiana a S. callichroma. V roku 2007 prináša skupina českých botanikov (Slaba, Šorma), v časopise Kaktusy 43 (2) str. 54-61, názvy nových variet S. frankiana označované ako gigantea, gracilis, intermedia, lilacina, polymorpha, rectispina, variabilis. Tieto ,,nové variety´´ neboli prijaté nemeckými a holandskými botanikmi, podľa Gertela nie sú minimálne rozdiely v otrnení a odlišnej farbe kvetu dôvodom pre zavádzanie nových mien a dokonca var. variabilis (VS 419) nemá s frankianou nič spoločného a patrí do okruhu S. callichroma var. longispina (starý názov - pulchra var. longispina). Prevládajúca farba kvetu S. frankiana je svetlo fialová, menej už červená, červeno-žltá, oranžová, ale vyskytujú sa aj rastliny so svetlými fialovo-bielymi okvetnými lístkami (VZ 106). Pri pestovaní v kultúre rastlina pomaly a nepravidelne odnožuje.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia gemmae.

Sulcorebutia fischeriana HS79 por rebutiagood , en Flickr
Sulcorebutia fischeriana HS79
Vicent

Sulcorebutia fischeriana HS 79




Na doplnění přidávám starou původní rostlinu, ze sběru Heinze Swobody. Jsou i rostliny s květy se žlutým středem.

SULCOREBUTIA FISCHERIANA Augustin 1987

Typ: HS 79, Hans Swoboda
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Oropeza, Puente Arce - Poroma, km 10, Cerro Khaspi Cancha, 2800 m.

Sulcorebutia fischeriana PHA 490:

Sulcorebutia fischeriana LH 1111:

Iné nálezy: BB 1181.01, G 291 až G 294, CH 739, CH 740, KA 252, LH 1111, PHA 490, RF 150, RH 2434 až RH 2438, RM 166, RM 166a, RM 291, RM 292, VS 462, VS 566, VZ 313, VZ 314, VZ 355 až VZ 357, VZ 360.

Popis: Telo odnožujúce, 15 až 35 mm vysoké a 20 až 30 mm široké. Pokožka svetlo zelená, 9 rebier, biele úzke areoly, 3 až 5 mm dlhé a 0,5 až 1 mm široké. Priľahnuté, priame až zahnuté tenké otrnenie, 12 až 18 okrajových tŕňov, dlhé 3 až 6 mm, bielej farby, u bázy hnedé. Stredový tŕň žiadny alebo nevýrazný. Kvety červené, 30 až 35 mm dlhé, v priemere 25 až 30 mm. Hrdlo magentové, tyčinky žltkasté, čnelka svetlo zelenkastá, blizna biela so šiestimi lalokmi. Plod červenkasto hnedý.

Sulcorebutia fischeriana PHA 490:


Foto: Kiwi

Poznámka: Nazvaná bola podľa nemeckého botanika, pán Willi Fischer. Popis vyšiel v roku 1987 v nemeckom časopise Kakteen und Andere Sukkulenten 38 (9): str. 210-216. Vzhľadom malé, často odnožujúce rastliny so svetlo zeleným telom, bielym otrnením a červeným kvetom. Dlho boli známe len rastliny z typového zberu HS 79, nachádzajúce sa na izolovanom stanovisku, niekoľko km južne od osady Copavillque. Novšie nálezy pochádzajú z okolia cesty Sucre-Poroma, južne od Poroma. Tieto rastliny sú označované aj ako fischeriana aff. (affinis=súvisiaci, príbuzný) a habitusom sú až podozrivo blízke so Sulcorebutia vasqueziana ssp. losenickyana, čo potvrdzuje názor niektorých botanikov, že fischeriana je spojovací článok so S. vasqueziana ssp. losenickyana.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia frankiana.

S. elizabethae VZ 237

Jedno z Vriesových čísel ze směsné populace která obsahuje jak žlutokvěté tak fialovokvěté rostliny. Rostliny mají těla zcela shodná a číslo je uváděno jako mix populace naunacaensis-elizabethae.

Sulcorebutia elisabethae PHA 502

Vicent

Tuhle sulku ve sbírce zatím moc rozšířenou nemám,ale pracuje se na tom

takže má LH1127

Pokračujeme v predstavovaní druhov rodu Sulcorebutia, tentokrát pod písmenom E.
Abecedne nasleduje electracantha, čo je synonymum pre S. tiraquensis var. tiraquensis, v našich zbierkach je electracantha šírená aj pod názvom S. tiraquensis var. electracantha. Sú to rastliny so slamovo žltým, odstávajúcim otrnením a charakteristickým tehlovo oranžovým kvetom.

SULCOREBUTIA ELIZABETHAE de Vries 2004

Typ: VZ 204, Johan de Vries
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, 21 km severozápadne od Mojocoya, Cerro Colata, 2800 m

Sulcorebutia elizabethae VZ 204:

Sulcorebutia elizabethae LH 1127:


Iné nálezy: AG 16, AG 18, BB 395.01, BLMT 286.03, G 259, G 260, HJ 859, HJ 860, KHM 228a, LH 1127, LH 1128, LH 1480, MS 427, NL 106, PHA 502, RH 1952a, RH 1953a, RH 1954a, RH 1958a, RM 75, RM 76, RM 335, RM 336, RM 337, VS 434, VZ 204a, VZ 233, VZ 235, VZ 244, VZ 245.

Sulcorebutia elizabethae PHA 502:

Sulcorebutia elizabethae PHA 502:

Foto: Milan Štrauch (KK Spišská Nová Ves)

Popis: Telo v priemere 20 až 40 mm široké, vysoké 25 mm, odnožujúce. Farba pokožky svetlo zelená, 13 rebier rozdelených do hrbolkov s mierne vnorenými úzkymi areolami, širokými 0,5 mm a dlhými až 4 mm, s krátkymi bielymi vlasmi. Okrajové tenké hrebeňovité tŕne, v počte 21 až 23, dlhé 2 až 3 mm, sklovito bielej farby s hnedou pätou. Stredový tŕň chýba. Kvety až 30 mm dlhé a široké, farby svetlo žltej. Púčiky špicaté, žltkasto zelenej farby. Prašníky a čnelka žltkastá, dlhá 20 mm, blizna belavo žltá, tvorená siedmymi lalokmi. Plody guľaté, svetlo hnedé, semená matne čierne.

Sulcorebutia elizabethae LH 1127:


Foto: Kiwi

Poznámka: Ďalšia z novších sulcorebutií bola popísaná v roku 2004, popis vyšiel v holandskom časopise Succulenta 83(1): str.30-38. Nazvaná bola podľa krstného mena manželky Johana de Vriesa, holandského špecialistu na rod Sulcorebutia, pani Elizabeth van Zomeren, ktorá sa zúčasnila mnohých výpravných ciest do Bolívie. Sulcorebutia elizabethae je charakteristická svetlo zelenou farbou pokožky, dominujúca farba kvetu je svetlo žltá, v populácii sa však vzácne vyskytujú aj rastliny s fialovou farbou kvetu (zbery VZ 204a, VZ 244). Neďaleko areálu výskytu S. elizabethae rastie príbuzná S. naunacaensis, u ktorej je naopak dominujúca farba kvetu fialová a vzácne sa vyskytujú rastliny so žltým kvetom (G 258, RM 80). Boli nájdené aj prechodové populácie medzi oboma druhmi, z okolia Mojocoya pochádza aj ďalší príbuzný druh, S. gemmae. V našich končinách bola elizabethae šírená aj pod názvom S. mojocoyensis var. elizabethae.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia fischeriana.

Na nalezištích lezou kozy a kopou do všeho a okusujou co můžou, tak že je normální odnožování po poškození vrcholu. Jiná je naroubování ... to beru

Zaujímavé - pekná rastlina, ale viac sa mi páči, keď rastie solitérne. Ale určite je to cesta k namnoženiu rastliny.

Konečne po pol roku doma z chalupy, budem mať čas viac prispievať. Pred troma rokmi som pre veľký záujem o dorany poškodil vrcholový stred na zobrazenej rastline. Dnes vyzerá takto.
Ešte jedna zo zberu PHA.

Také přispěji,jen jsem bohužel nenašel lepší foto..
S.dorana RF148

dorana LH1347

Vicent

SULCOREBUTIA DORANA Gertel 2003

Typ: HJ 807, Hans Jörg Jucker
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Oropeza, 2 km severozápadne od Challcha, Cerro Cruz Punta 2930 m.

Sulcorebutia dorana HJ 807:



Iné nálezy: JN 108, LH 1347, PHA 656, RM 286, RM 287, VS 564, VZ 364, VZ 365, VZ 366

Sulcorebutia dorana LH 1347:

Popis: Tvar tela plocho guľovitý s plocho vtlačeným temenom. Stonok v priemere 30 až 40 mm, vysoký 20 mm. Pokožka modrozelená až tmavozelená. Rebrá hrboľaté, špirálovito usporiadané, v počte 13 až 15. Úzke areoly so šedastou plsťou, okrajové hrebeňovité tŕne, smerujúce do strán, v počte 4-6, prihnuté k telu, dlhé 3-5 mm, farba tŕňov bledá, špinavo biela až slamovo žltá, špička tŕňov je tmavšia. Stredový tŕň prihnutý k telu, 5-6 mm dlhý, hrot stredového tŕňa smerujúci k temenu. Kvety dlhé 3 cm a v piemere 3,5 cm. Vonkajšie okvetné plátky sú svetlo zelené, vnútorné majú fialovo ružovú farbu v svetlejších alebo tmavších odtieňoch. Farba kvetu typovej formy je červeno fialová. Repovitý koreň, dlhý až 10 cm.

Sulcorebutia dorana PHA 656:

Poznámka: Jedna z mladších sulcorebutií pochádza z ťažko prístupného vysokohorského terénu z ešte nie úplne preskúmanej provincie Oropeza. Rastlinu popísal v roku 2003 nemecký botanik Willi Gertel, na základe nálezu Hansa Jörga Juckera HJ 807. Popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten, r. 2003, 54 (2): str. 29-34. Nazvaná bolo podľa Juckerovej družky, pani Dora Frey. Vzhľadom možno podobná so Sulcorebutia breviflora var. breviflora, od ktorej sa líši hlavne tvarom semien a púčikov, ktoré sú zašpicatelé. Väčšie rastliny bohato odnožujú. Skupina českých botanikov (Halda - Heřtus - Horáček) radí S. dorana do okruhu S. purpurea (S. purpurea ssp. dorana). Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia elizabethae.

S.cylindrica LH1441

cylindrica HS065

cylindrica crucensis

cylindrica crucensis

cylindrica crucensis

cylindrica crucensis

Vicent

SULCOREBUTIA CYLINDRICA Donald 1974

Typ: L 335, Alfred Lau
Lokalita: Bolívia, dept. Cochabamba, prov. Mizque, medzi Vila Vila (Villa Viscarra) - Cruce (Chaguarani), v okolí železničnej stanice Pajcha (Puccha, Paschja), 2 600 m.

Sulcorebutia cylindrica JO 659:


Iné nálezy: EH 7138, EK 7035, FK 44, G 36, G 36a, HS 65, JO 659, KA 179, LH 713, LH 1000, PHA 440, PHA 554, RV 604, VS 358, VS 359, VZ 153, VZ 292, WF 07

Sulcorebutia cylindrica HS 65:

Popis: Tvar tela stĺpovitý, asi do 12 cm vysoký a 4 alebo 5 cm široký, odnožujíce nepravidelne z dolnej a strednej časti stonku, pokožka tmavo zelená. Rebier asi 16, blízko postavených, špirálovitých, ale vôbec nie ľahko rozpoznateľných pod hustým otrnením. Areoly sú oválne, asi 5 mm dlhé, 2 až 3 mm široké, s bielou alebo nažltlo hnedou vlnou. Okrajových tŕňov 10 až 12, biele alebo bledo nažltlo hnedé, 5 až 10 mm dlhé. Stredové tŕne 4, biele alebo žlté s načervenalo hnedou alebo načernalo hnedou špičkou, do asi 15 mm dlhé. Kvety sú čisto žlté, 3,5 až 4 cm dlhé a široké. Plod je oranžovo hnedý, alebo svetlo naružovelo červený, s ružovými šupinami.

Poznámka: Úplný názov znie Sulcorebutia cylindrica var. cylindrica. Popísal ju v roku 1974 anglický pestovateľ a znalec kaktusov John Donald na základe nálezu L 335 Alfreda Laua. Popis vyšiel v anglickom časopise Ashingtonia 1 (5): str. 55-57. Nazvaná boľa podľa valcovitého tvaru stonku, v prírode rastie na vápencových, zásaditých pôdach, známe sú ohraničené náleziská medzi Tin-Tin, Vila Vila, Cauta a Rio Caine. Väčšina rastlín má guľovité, mierne valcovité telo, v kultúre sa rastliny ťahajú viac do výšky a rastú stĺpkovito. Pre S. cylindrica je charakteristický dlhý repovitý koreň a úzky krčok tela, silný len 1 až 2 cm. Všetky S. cylindrica kvitnú jednotne žltým kvetom, čo je rozdiel oproti variete crucensis.


SULCOREBUTIA CYLINDRICA var. CRUCENSIS Donald ex Gertel 2004

Typ: L 337, Alfred Lau
Lokalita: Bolivia, dep. Cochabamba, prov. Mizque, východne od Pajcha, v okolí železničnej stanice Chaguarani (Cruce), 2 600 m.

Sulcorebutia cylindrica var. crucensis HS 44:

Sulcorebutia cylindrica var. crucensis HS 44a:


Iné nálezy: EH 7129, EH 7130, EK 7036, G 37, G 37a, G 91, G 92, G 188, G 189, G 319, HS 44, HS 44a, HS 45, HS 46, L 337, LH 1001, PHA 441, PHA 552, PHA 1594, VZ 151, VZ 152, WK 671, WK 679

Popis: Rovnaký ako u S. cylindrica var. cylindrica, odlišuje sa farbou kvetu, kratším a silnejším koreňovým systémom.

Sulcorebutia cylindrica var. crucensis:

Foto: Milan Štrauch (KK Spišská Nová Ves)

Poznámka: Nazvaná podľa miesta výskytu, osady Cruce, možno sa stretnúť aj s názvom Chaguarani. V roku 2004 ju zaradil nemecký botanik Willi Gertel ako samostatnú varietu ku S. cylindrica, popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten, 55 (7): 199-202. Varieta crucensis je oproti typovej S. cylindrica vo farbe kvetu premenlivá, od bielej, ružovej, magentovej až po fialovú, čo robí tieto rastliny veľmi atraktívnymi. S. cylindrica var. crucensis možno v zbierkach nájsť aj pod názvom S. confusa alebo S. vizcarrae. Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia dorana.

Sulcorebutia crispata var muellerii G248a

Po cardenasiana abecedne nasleduje carichimayuensis čo je poddruh (subspecies) S. tarijensis, napíšeme si o nej neskôr. Ďalej chatajillensis je poddruh S. vasqueziana. Páni Bates, Halda, Heřtus a Horáček v roku 2003 popísali Sulcorebutia christiei, ktorá nie je nič iné len S. vasquezianna ssp. losenickyana, clavata je synonymum S. steinbachii, tiež clizenis je forma S. steinbachii, rovnako aj cochabambina. Sulcorebutia confusa je synonymum pre S. cylindrica var. crucensis.

SULCOREBUTIA CRISPATA Rausch 1970

Typ: R 288, Walter Rausch
Lokalita: Bolívia, dept. Chiquisaca, prov. Tomina, medzi Tominou a Padillou, 2400 m , tiež na severe až k Nuevo Mundo, prov. Zudañez a na juhu až k Azurduy.

Sulcorebutia crispata R 288:

Sulcorebutia crispata R 595:

Sulcorebutia crispata L 390:

Sulcorebutia crispata HS 258:

Iné nálezy: AG 29 až 32, AG 41, AG 52, AG 53, AG 56, AG 58, AG 59, AG 73a, AG 133, AG 156, EH 11145, EK 7083, EM 353, FK 103, G 52, G 249, G 250, G 251, G 275, G 338, G 339, HJ 237, HR 27, HS 251, HS 253, HS 255, HS 256, HS 258, HS 260, IF 88, JD 220, JD 230, JK 517, JO 640, KK 1154, KK 1266, KK 1267, KK 1810, L 390, L 391, L 394, LH 693, LH 1219, LH 1485, MS 426, MS 430, MS 503, NL 111, NL 112, PHA 707, PHA 891, PHA 915, PHA 1231, PHA 1276, PHA 1277, PHA 1433, PHA 1436, PHA 1437, PHA 1438, PHA 1562, R 595, RF 181, RH 1575, RH 1577, RH 1615, RH RH 1617, RH 1618, RH 1621 až 1623, RH 1627, RH 1628, RH 1630, RM 70, RV 587, SE 184, SE 186, VS 603, VS 605, VS 980, VS 982, VZ 54, VZ 54a, VZ 124, VZ 263, VZ 276, VZ 437, VZ 438, VZ 650, VZ 652, VZ 653, VZ 654, VZ 656, VZ 662, VZ 663, VZ 665a, VZ 723, VZ 729, VZ 737, WF 30 a ďalšie.

Sulcorebutia crispata HR 27:

Sulcorebutia crispata LH 693:

Sulcorebutia crispata PHA 707:

Popis:
Druh pôvodne popísaný ako solitérny i trsovitý, pri pestovaní stále bohato odnožuje okolo bázy. Stonky plocho guľovité, až 2,5 cm vysoké a 3,5 cm široké, pri pestovaní smerujúce viac ku guľovitému tvaru, asi 5 cm vysoké a široké. Farba tela je šedozelená s hrbolkami s načervenalým nádychom. Asi 13 špirálovitých rebier. Areoly sú asi 4 mm dlhé alebo viac, s bielou alebo nahnedlo bielou vlnou. Tŕne sú u tohto druhu mimoriadne premenlivé vo farbe a aj dĺžke. Počet okrajových tŕňov asi od 20 do 30, meniace sa vo farbe od sklovito bielej až po červenohnedú, zakrivené i zakrútené k telu, niekde priamejšie, asi od 4 mm dlhé, u bázy trochu silnejšie. Kvety sú bledo až tmavo fialové, asi 3 cm dlhé a široké. Plod je nahnedlo zelený s hnedými šupinami.

Sulcorebutia crispata KK 1266:

Sulcorebutia crispata RF 181:

Poznámka:
Ďalšia zo starších v prírode a v zbierkach veľmi dobre rozšírených Sulcorebutií. Popísal ju v roku 1970 rakúsky botanik Walter Rausch, popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten (KuaS), r. 1970, 21 (6): 102-105. Nazvaná boľa podľa vzhľadu otrnenia, latinsky crispatus znamená kudrnatý, kučeravý. V prírode rastie na viacerých lokalitách, známe oblasti sú Nuevo Mundo (HS 251), medzi Nuevo Mundo a Villa Serrano (HS 253, HS 255), medzi Villa Serano a Padilla ( HS 256, HS 258, R 595 ), úsek cesty Tomina – Padilla (HR 27, HS 26O, L 394, typový zber R 288, RV 587), oblasť Sopachuy (L 390, L 391) a ďalšie. Všetky známe náleziská ležia vo výškach od 2200 do 2700 m. V kultúre je crispata premenlivá vo farbe a dĺžke otrnenia, kvety sú svetlo až tmavo fialové, ale vzácne sa vyskytujú aj rastliny s bielo ružovým kvetom. V roku 2012 bola popísaná S. crispata var. muelleri.

SULCOREBUTIA CRISPATA var. MUELLERI Gertel 2012

Typ: G 248, Willi Gertel
Lokalita: Bolívia, dept. Santa Cruz, prov. Vallegrande, okolie Pucara, 2650 m
Iné nálezy: AG 27, AG 50, BM 6, G 248, G 248a, KHM 0003, LH 1530, LH 1531, PHA 1281, PHA 1432, RH 2379, RH 2380, VS 974, VZ 442, VZ 443.

Sulcorebutia crispata v. muelleri G 248a:

Sulcorebutia crispata v. muelleri LH 1530 ???:

Popis:
Telo odnožujúce, 2 až 4 cm široké, pokožka lesklá, tmavozelená až fialová, 13 rebier, areoly úzke, bielej farby, 17 a viac okrajových tŕňov, dlhých 2 až 4 mm, stredový tŕň chýba. Farba tŕňov špinavo biela až žltohnedá. Kvety tmavo fialové, čnelka a blizna biela...

Poznámka:
Sulcorebutia crispata var. muelleri popísal nemecký cestovateľ, botanik Willi Gertel, veľký znalec a obdivovateľ rodu Sulcorebutia. Popis vyšiel v roku 2012 v holandskom časopise Succulenta, 91 (5): 206-214. Objavil ju v roku 2000 nemecký botanik Karl Heinz Müller a jeho manželka, severovýchodne od obce Pucara, medzi Vallegrande a Nuevo Mundo, vo výške 2700 m. Rastie na malom, izolovanom stanovisku. Prvotný nález bol označený ako KHM 0003. Od S. crispata sa varieta muelleri odlišuje tmavšími kvetmi a otrnením. Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia cylindrica.