Téma:

U mě začaly turbiňáky postupně odcházet, když jim bylo něco přes třicet let. Ale třeba to bylo z jiného důvodu...

Skutečně existují populace kaktusů, které jsou v přírodě krátkověké. Zpravidla jsou to ty, které rostou jako epifyty - nejlíp se epifytům daří, když hostitelský strom chřadne a pak uschne, a za pár let shnije a padne.
Pak takové, co rostou v nestabilních podmínkách, třeba na rychle větrajících skalách.
Ale i ty ve stabilních podmínkách prosperují mnoho desítek let.
Pak jsou tu kytky dlouhověké. Třeba bílé kopiapoe v přírodě nekvetou před 200 narozeninami a věk velkých trsů vlastně nedokážeme zjistit. Sice se o to pokusili Schuetz a Kapitany leč skončili blamáží kvůli špatně zvolenému vzorku, protože v kaktusech není dřevo jako ve stromech, které druhým rokem odumře, ale v kaktusech cévy žijí celý život. Jsou teda vyjímky, třeba Peireskia nebo Dendrocereus, ale ne kopiapoe, ani karnegie ani Pachycereusy.

To ale je nie o veku kaktusov o ktorom povedal fyziológ Phoenixovej púštnej botanickej záhrady Kevin Hultine, že "Nie sme si úplne istý skutočným vekom niektorých najväčších jedincov." To je o prežití v daných podmienkach. V tomto článku sú vymenované 4 najstaršie kaktusy www.oldest.org/nature/cactus/

Alebo taká Lophophora alberto-vojtechii ?
Drobučká,za pár rokov dosiahne svoje 3 cm...a potom čo? Odnože nehodí,solitérne si vegetuje..a čo prirastie,to aj odrastie a zdrevnatie? Koľko dožíva?
I keď pri jej krátkej dobe od popisu asi vierohodné pozorovania nedostanem

Áno,ten lophophoroides je hnusák.Pred rokmi som mal kopec semenáčov,rozdával som ich.Keď už dosiahli asi 3 roky,začali hromadne odchádzať.Až mi nezostal v zbierke ani jeden.Okrem gyymnokaktusov som mal celý vtedy známy rod kompletný,až na ten lophophoroides.Ten jediný robil problémy.A ešte T.swobodae.Ale napríklad hoferi,ktorý tiež rastie v sádrovci,je u mňa bezproblémový.V perlite a andezite.Až vlani som mu pridal sádrovec,po asi 13 rokoch.
A tento rok mi znovu lophophoroides poodchádzal celý krásny výsev,po necelom roku. Ten sádrovec naň musím skúsiť.Mám ho v geoškách,aztékiach a v T.hoferi.
Ale k tej dlhovekosti a krátkovekosti ako takej...Ono totiž ten turbiňák za pár rokov dorastie do kvetuschopnosti a skoro definitívnej veľkosti z popisov.Ale v zbierkach je tá veľkosť väčšinou väčšia ako v prírode.A to i u tých,ktorí pestujú v asketických podmienkach a nepreháňajú to so zálievkou a živinami.Lenže na fotkách z prírody málokedy človek vidí rastliny veľkých rozmerov.Je možné že sú v čínskych zbierkach za ťažké prachy a v prírode takí starcovia nezostali.Ale aj tak to snáď bude i trošku inak.Možno tam tie najstaršie a najväčšie naozaj umrú relatívne mladé.Alebo stará stonka odumrie a hodí nové odnože.V závislosti od druhu.
Taký ferák alebo echinokaktusy si proste idú do veľkosti a dosahujú úctihodných rozmerov a veku.U turbiňákov dosiahnu maximálnu veľkosť po pár rokoch a potom čo? Vegetujú dlhé roky ďalej,prirastá vrch a spodok len jednoducho sadá a drevnatie,čiže rastlina už svoju veľkosť nemení? Alebo naozaj po ,dajme tomu tridsiatich rokoch, odíde na starobu?

Dobrý deň!
Je to málo diskutovaná téma lebo kaktusy sú dlhoveké a predčia vek človeka aj viackrát. Preto netreba hľadať v zbierkach kaktusárov ale vo voľnej prírode. Turbinicarpusy bolo možné vidieť aj na minuloročnej výstave na Zvolenskom zámku, kde ich vystavoval zakladajúci člen klubu. Pri tom sa nedá povedať, že tie turbinocarpusy sú staré a dožijú sa veku pokiaľ ich kaktusár bude vládať opatrovať. www.facebook.com/499881636786625/photos/ms.c.eJxFktmNRTEIQzsasUP6b2x0zYvze2RsQ6ITUlJ5rDVU608XlC6IB0qiI~;oHWgJAnsJ3xKjIVfhVSELRcoHm8ZExxmpj5OgFHZ~_i68ZmK0aeRxdG3Ogx63EVOecDqYcKgBgCFxSLpOn2cPbwvUfcbVvtA1JvufXo69FmqP5iZauHPFOkdBP4AvYY2fXZY7aYKe~_BlCmmBIqp~_~_vxjfgUAXaR5C7W2~;SCTNw005iCtzV5AK~_fzpEJxPLlMvdtGZvZa0rFOBQ5rI6RPm~_kEMsT5qxp1rsHdhl6CLZNoSL2f5Q9gKbGi81BLLetE2t6m7YsaP0HeNWkOg~-~-.bps.a.1838050442969731/1840605559380886/?type=3&theater
Nakoľko Turbinocarpusy sa ťažšie pestujú v zbierkach sa nedožívajú vysokého veku pokiaľ im neboli poskytnuté podmienky ktoré opisuje Rous Václav v článku kkplzen.eu/index.php/pestovani-kaktusu/52-turbinicarpus-lophophoroides .

Keď som asi pred dvadsiatimi rokmi začínal s turbinikarpusmi,jeden pestovateľ mi povedal že ich nerobí,pretože s nimi treba neustále pracovať,obmieňať,vysievať...Nevedel som presne čo tým myslel,ale postupne som si nejak pomyslel,že pre ich krátkovekosť.
Moje majú do dvadsať rokov a zatiaľ veru na nijakú starobu neodchádzajú. I keď 20 rokov je u kaktusov naozaj krátky vek.
Ako to vlastne teda s nimi je? Jasne že dožívajú menej ako veľké cereusy či echinokaktusy. Ako staré (pravokorenné)turbiňáky máte vy? Akých rekordmanov?
A celkovo,bol by som rád keby sa trošku rozpísalo o dožívaní jednotlivých rodov,druhov... Potešili by fotky dákych kaktusových seniorov zo zbierok či iných zdrojov,informácie o ich veku.
Zopárkrát som aj hľadal v literatúre a na nete,ale buď som slabo hľadal,alebo to nie je moc diskutovaná vec.