Téma:

Pěkný žlutý květ. Copak to máš za rostlinu ?

Takhle to má vypadat, moc pěkný kytky.

Teď je to správné počasí na růst a květ kytek. Otevřený pařeniště ve dne v noci a rostliny si to evidentně libují. Teď zahájila synchonizované kvetení astrophyta.

Moc pěknej naháč, taky jednoho přidám.

By jendall at 2012-06-21

By jendall at 2012-06-21

No a dneska ještě jeden nudista

A ještě asteriásek to rozbalil

A taky coahuilense rozkvetl,taky pěknej chlapík

Se pochlubim mym poloastrofytovym vikendem, synchronizace mi jeste nejde, ale i tak mam z toho pekne zatisi:







Vsechno plzenske vypestky, vlastni mi tepriv rostou. No uz se tesim na cerven na vystavu KKP, zase naka poridim, budou-li.

Jirko tuhle kytku jsem si dovezl od jednoho pána,nebudu ho jmenovat.Takže netuším přesně co je to za křížence o průměru asi 18cm.Zkouším jí prášit s jinýma kytkama např. supercabuto,senile,capricorne aj.Jsou to pěkný potomci.Něco nafotím a pošlu.Ahoj magor

Na podzim jsem sprašoval as.capricorne od Espinazo, NL, plod vydržel v pohodě celou zimu ve sklepě na kytce až do jara, kde venku teprve pořádně dozrál. Abych řekl pravdu, nikdy jsem tak červený plod na capricornech neviděl. Tyto rostliny jsou totálně bílé, hodně se podobají rostlinám od Bustamante.

Ty Magore, co to máš za kytku za tím velkým asteriasem vpravo, vypadá to jako hybrid mezi asterias a myriostigma??? Parádní kytka, něco takového jsem viděl v knižce "Encyklopedie kaktusů"

Tak tuto rostlinku už vlastním 20let a je to vždycky paráda když to rozbalí

Já vím přece magor.Zdar

Ty Magore,víš co seš?

Zdar lidi, posílám Vám pár fotek z mého skleníku.Pa Magor

Ladis Astrifut napsal: Krásnej.Jak je velkej?

Květináč je desítka,tělo asi 6 cm.

Krásnej.Jak je velkej?

konečně něco!

Mé oblíbené rostliny a žádná nová fota. U mě další vlna kvetení.

By jendall at 2012-05-14
A.niveum

By jendall at 2012-05-14
A.capricorne

By jendall at 2012-05-14
A.crassispinoides

By jendall at 2012-05-14
A poprvé trojžeberná forma.

By jendall at 2012-05-14

První letošní astrophytovej den.

By jendall at 2012-05-03
Někde jsem četl(už nevím kdy a kde) že když astrophyta hromadně kvetou dá se do dvou ,tří dnů očekávat déšť. Dá se tomu věřit? Mě kvetla 1 května a dnes bouřka a déšť.

By jendall at 2012-05-03
Sehnal jsem je jako červenokvěté A. Asterias ale viděl jsem už lepší. Nevadí ale je můj!

ďakujem Stano za doplnenie a vysvetlenie....

Stano napísal: " Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví a triedi."

Ja používam podobnú metódu:
nazberám krtince- ílovitú zeminu,
potom ju v tenkej vrstve prudko na čiernej fólií umiestnenej na stole vo fóliovníku "upečiem".
Nič netriedim používam to čo vznikne.
Štruktúra vydrží cca 1/2 sezóny, potom sa to rozpadáva./akadama je akadama.../
Skúšal som to hodiť na "prepečenie "do pahreby, chytalo to takú farbu ako zlé vypálená keramika

JanoTV

Nikdy mě nenapadlo zjišťovat, jestli řepa doroste, protože jsem ji nikdy neřezal. Máte s tím někdo zkušenost?

Kolikpak stojí takovejch 100 l akadamy? Nejlepší je si vzít kolečka a namíchat si to sám. Ale ten článek od Janko TV o zkracování řepovitých kořenů je dobrej. Ale asi se to musí pravidelně zkracovat, jinak řepa doroste, nebo ne? Zkracuji kořeny jenom u semenáčů, když je pikýruji. Jak jsou jednou rostliny samostatně, tak pak už jen přesazuji do většího květináče

Jano TV napisal: ...On nepoužíva piesok vôbec. Jeho substrát je zvetrané trosky nazýva "aka Tama t ˘ ch"...

Ten substrát sa správne volá akadama, je to japonska špecialita , používajú ho hlavne pri pestovaní bonsajov. Akadama sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi, ležiacej na ostrove Honšú severne od Tokija. Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví a triedi.
Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné rastliny pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami.
Akadama sa v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí. Napriek tomu niektorí autori píšu o jej premiešaní s inými substrátmi (černozemou, rašelinou, pieskom, záhradnou zeminou...). V tom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť. A hoci sa takéto substráty tvoria predovšetkým z úsporných dôvodov, pre pestovateľa je skôr finančnou stratou prisypať akadamu do zemitého substrátu. V tomto prípade je lepšie do zmesi radšej použiť lacnejší a vhodnejší zeolit.

Ja osobne používam akadamu viacero rokov, aj pre bonsaje aj pre kaktusy. V oboch prípadoch pomáha vytvoriť bohatú koreňovú sústavu. Rastliny v nej nehnijú, prebytočná voda pri zálievke pretečie a substrát je dostatočne vzdušný. Je výborná aj na zakoreňovanie rastlín.

Kořínek bude určitě dřív než uši

I ty jeden a tobě uříznu obě uši a jestli joooo budeš zlobit tak i kořínek

Nic neříkej a utíkej všem kytkám co máš uřež kořeny

No co já na to mám asi tak říct?

Ešte raz k rezaniu repovitých koreňov a pestovaniu Asteriasov.
Tu je voľný prepis skúseností z netu pestovateľa z Austrálie vystupujúceho pod pseudonymom Hanazono :
1 rok staré semenáčiky: Nerezať korene , len presádzať
2 roky staré semenáčiky: Rez repovitého koreňa
Pred rezom:

Uploaded with ImageShack.us

Po reze:

Uploaded with ImageShack.us





3 roky staré ,majú iba jemné korene

Uploaded with ImageShack.us


Žiadne hnitie repovitého koreňa a môžete použiť veľa vody v horúcom období.
Jemný rez koreňov je dôležitý každý rok, príklad 6 rokov starých semenáčov.

Uploaded with ImageShack.us

Uploaded with ImageShack.us

Ak polievate veľa v lete, A. Asterias rastie pomerne rýchlo, ale ľahko hnije pretože má repovitý koreň. Japonci používajú špeciálnu metódu, aby sa minimalizovalo hnitie. Japonci začali používať tento spôsob pred viac ako 30 rokmi.
Ľudia vedeli, že je ťažké udržať pravokoreňový Asterias v substráte na pieskovom základne. Ak ste použili piesok ako základ substrátu musíte často zalievať v horúcom období. Substrát bude príliš mokrý tesne po zálievke a ľahko zhnije repovitý koreň Asterias. Zabil som veľa sadeníc Asterias...
Asterias nehnije, ak dostane bežnú úroveň vody v lete, ale rýchlosť rastúca je pomalá. Pestujem kultivary Asterias a pokúšam sa udržať rastliny v kondícií. Rastliny pestované pomaly majú tendenciu byť "nie veľmi krásne". Používam veľa vody na semenáče v lete. Keď rastlina dosiahne požadovanú veľkosti, budete musieť nastaviť intenzitu polievania na uspokojujúcu rýchlosť rastu rastlín...
Naučil som sa dve veci prostredníctvom internetových stránok japonského zberateľa Asterias.
1. On nepoužíva piesok vôbec. Jeho substrát je zvetrané trosky nazýva "aka Tama t ˘ ch". To môže redukovať potrebu častého zavlažovania.
2. Rezanie repovitého koreňa- pomôže to zvýšiť toleranciu na vlhkosť substrátu. I naďalej používam piesok ako základ substrátu, ale režem repovitý koreň!.
Ja používam základné mačacie stelivo/zeolit?/ len pre zakoreňovanie. Stelivo pre zakorenenie je navrchu substrátu iba asi 20 mm. Normálny kaktusový substrát sa používa pod mačaciu podstielku. Je potrebné začať zakorenenie na jar a korene sa plne rozvinú do 3 mesiacov, ale je vhodné znova presádzať až na jar budúceho roka. Pri semenáčoch je dostatočná doba sušenia asi 2 týždne. Nie je nutné čakať na tvorbu dokonalého kalusu pri malých semenáčoch rodu Astrophytum. Zalievam počas procesu zakorenenia.
Myslím, že veľa kaktusárov prestáva zalievať v zime. Astrophytum Asterias sa bude zmenšovať a je ťažké vrátiť ich do pôvodného stavu, ak sa zastavíte v zime zálievku. Ja zalievam Asterias aj v zime.
Jar bude čoskoro tu. Mali by ste rezať korene skoro na jar. Myslím, že optimálny čas na rezanie koreňov je koncom februára v podmienkach Európy. Začal som s presádzaním asteriasov...

A teraz niečo z mojich /Jano TV/, skúsenosti:
Myslím, že hnitie závisí na miestnych podmienkach a substráte. Ja osobne korene nerežem ale použitým substrátom eliminujem potrebu častého zalievania. Používam substrát zložený asi v rovnakých pomeroch z týchto ingredencií:
• kremičitý štrk 2-4mm,
• perlit,
• keramzit 4-8 mm,
• ílovitá zemina
Aj v mojich podmienkach /vetraný skleník na juhu SR/ potvrdzujem potrebu pravidelného zalievania asteriasov.
Jano TV