Téma:

Sulcorebutia frankiana R290

Sulcorebutia frankiana R473
Vicent

SULCOREBUTIA FRANKIANA Rausch 1970

Typ: R 290, Walter Rausch
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca , prov. Oropeza, blízko cesty Sucre - Los Alamos, 2800 m.

Sulcorebutia frankiana R 290:


Sulcorebutia frankiana HS 75:

Iné nálezy: BB 208.01, EK 7064, EK 7069, EK 7070, EM 346, EM 346a, EM 346b, FK 78, FK 84, FK 86, G 28, G 44, G 46, G 47a, G 276, G 277, G 277a, G 286, G 290, He 54, He 56, HJ 251, HS 75, HS 75a, IF 41, JD 333, JK 178, JO 646, KA 196, KA 196a, KB 462, KB 463, KHM 55, KHM 56, KHM 57a, LF 487b, LH 698, LH 798, LH 1108, LH 1119, NL 28, PHA 170, PHA 486, PHA 651, PHA 1582, PHA 1588, R 473, RH 733, RH 736, RH 2421a, RH 2428, RH 2430a, RM 17, RM 210, RM 436, RMR 228, RMR 229, RMR 425, RMR 426, SE 173, VS 346, VS 450, VS 452, VS 457, VS 459, VS 460, VS 464, VS 562, VZ 33, VZ 102, VZ 103, VZ 103a, VZ 105, VZ 106, VZ 309, VZ 310, VZ 311, VZ 312, VZ 316, VZ 352, WF 23, WF 25, WF 26a

Sulcorebutia frankiana VZ 309:

Sulcorebutia frankiana VZ 311:

Popis:
Pôvodne druh popísaný ako solitérny alebo trsovitý. Telo asi 3 až 4 cm vysoké a do 5 až 6 cm široké, pokožka s tmavo zeleným alebo šedozeleným zafarbením. Počet rebier až 14, špirálovito usporiadaných, areoly sú 3 až 4 mm dlhé s bielou vlnou. Okrajové tŕne až do 10 mm dlhé, naspäť ohnuté, hnedé až červenohnedé až takmer čierne, meniace sa v počte od 10 alebo 12 do 16 alebo 18. V pôvodnom popise neboli hlásené stredové tŕne, ale rastliny pri pestování neskôr vyvinú 2 alebo 3. Kvety sú 4 cm dlhé a široké, tmavo alebo svetlo fialovo červené, příležitostne viac purpurové alebo rubínové, so žltými vnútornými lístkami. Plod je nazelenalo hnedý so svetlejšími šupinami.

Sulcorebutia frankiana LH 798:


Sulcorebutia frankiana VS 459 ,,polymorpha´´:

Sulcorebutia frankiana:

Poznámka: Ďaľšia klasika z rodu. S. frankiana objavil v roku 1968 rakúsky botanik a cestovateľ, pán Walter Rausch, znalec rodov Rebutia a Sulcorebutia. Nazvaná bola na počesť jeho rakúskeho priateľa, autora popisov, pán Gerhard Frank. Popis vyšiel v roku 1970 v nemeckom časopise Kakteen und Andere Sukkulenten 21 (6): str. 104-105. V roku 1974 prináša Rausch v časopise Succulenta 53 (1) str. 2-3, popis S. frankiana var. aureispina (R 473, HS 75a), ktorá sa od typu odlišuje kratšími zlatožltými tŕňmi, vyšším počtom rebier a drobnejšími a hustejšími hrbolkami. Táto varieta nebola príliš akceptovaná a je v súčasnosti považovaná za synonymum S. frankiana. Areál výskytu S. frankiana je severo-západne od mesta Sucre, v horách pri ceste zo Sucre do Alamos, južne a severne od Alamos až po Atocani. S. frankiana vytvára aj obrie formy, ktoré majú v priemere až 10 cm oproti obvyklým 3-4cm. Existujú aj prechodné formy medzi S. frankiana a S. callichroma. V roku 2007 prináša skupina českých botanikov (Slaba, Šorma), v časopise Kaktusy 43 (2) str. 54-61, názvy nových variet S. frankiana označované ako gigantea, gracilis, intermedia, lilacina, polymorpha, rectispina, variabilis. Tieto ,,nové variety´´ neboli prijaté nemeckými a holandskými botanikmi, podľa Gertela nie sú minimálne rozdiely v otrnení a odlišnej farbe kvetu dôvodom pre zavádzanie nových mien a dokonca var. variabilis (VS 419) nemá s frankianou nič spoločného a patrí do okruhu S. callichroma var. longispina (starý názov - pulchra var. longispina). Prevládajúca farba kvetu S. frankiana je svetlo fialová, menej už červená, červeno-žltá, oranžová, ale vyskytujú sa aj rastliny so svetlými fialovo-bielymi okvetnými lístkami (VZ 106). Pri pestovaní v kultúre rastlina pomaly a nepravidelne odnožuje.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia gemmae.

Sulcorebutia fischeriana HS79 por rebutiagood , en Flickr
Sulcorebutia fischeriana HS79
Vicent

Sulcorebutia fischeriana HS 79




Na doplnění přidávám starou původní rostlinu, ze sběru Heinze Swobody. Jsou i rostliny s květy se žlutým středem.

SULCOREBUTIA FISCHERIANA Augustin 1987

Typ: HS 79, Hans Swoboda
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Oropeza, Puente Arce - Poroma, km 10, Cerro Khaspi Cancha, 2800 m.

Sulcorebutia fischeriana PHA 490:

Sulcorebutia fischeriana LH 1111:

Iné nálezy: BB 1181.01, G 291 až G 294, CH 739, CH 740, KA 252, LH 1111, PHA 490, RF 150, RH 2434 až RH 2438, RM 166, RM 166a, RM 291, RM 292, VS 462, VS 566, VZ 313, VZ 314, VZ 355 až VZ 357, VZ 360.

Popis: Telo odnožujúce, 15 až 35 mm vysoké a 20 až 30 mm široké. Pokožka svetlo zelená, 9 rebier, biele úzke areoly, 3 až 5 mm dlhé a 0,5 až 1 mm široké. Priľahnuté, priame až zahnuté tenké otrnenie, 12 až 18 okrajových tŕňov, dlhé 3 až 6 mm, bielej farby, u bázy hnedé. Stredový tŕň žiadny alebo nevýrazný. Kvety červené, 30 až 35 mm dlhé, v priemere 25 až 30 mm. Hrdlo magentové, tyčinky žltkasté, čnelka svetlo zelenkastá, blizna biela so šiestimi lalokmi. Plod červenkasto hnedý.

Sulcorebutia fischeriana PHA 490:


Foto: Kiwi

Poznámka: Nazvaná bola podľa nemeckého botanika, pán Willi Fischer. Popis vyšiel v roku 1987 v nemeckom časopise Kakteen und Andere Sukkulenten 38 (9): str. 210-216. Vzhľadom malé, často odnožujúce rastliny so svetlo zeleným telom, bielym otrnením a červeným kvetom. Dlho boli známe len rastliny z typového zberu HS 79, nachádzajúce sa na izolovanom stanovisku, niekoľko km južne od osady Copavillque. Novšie nálezy pochádzajú z okolia cesty Sucre-Poroma, južne od Poroma. Tieto rastliny sú označované aj ako fischeriana aff. (affinis=súvisiaci, príbuzný) a habitusom sú až podozrivo blízke so Sulcorebutia vasqueziana ssp. losenickyana, čo potvrdzuje názor niektorých botanikov, že fischeriana je spojovací článok so S. vasqueziana ssp. losenickyana.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia frankiana.

S. elizabethae VZ 237

Jedno z Vriesových čísel ze směsné populace která obsahuje jak žlutokvěté tak fialovokvěté rostliny. Rostliny mají těla zcela shodná a číslo je uváděno jako mix populace naunacaensis-elizabethae.

Sulcorebutia elisabethae PHA 502

Vicent

Tuhle sulku ve sbírce zatím moc rozšířenou nemám,ale pracuje se na tom

takže má LH1127

Pokračujeme v predstavovaní druhov rodu Sulcorebutia, tentokrát pod písmenom E.
Abecedne nasleduje electracantha, čo je synonymum pre S. tiraquensis var. tiraquensis, v našich zbierkach je electracantha šírená aj pod názvom S. tiraquensis var. electracantha. Sú to rastliny so slamovo žltým, odstávajúcim otrnením a charakteristickým tehlovo oranžovým kvetom.

SULCOREBUTIA ELIZABETHAE de Vries 2004

Typ: VZ 204, Johan de Vries
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, 21 km severozápadne od Mojocoya, Cerro Colata, 2800 m

Sulcorebutia elizabethae VZ 204:

Sulcorebutia elizabethae LH 1127:


Iné nálezy: AG 16, AG 18, BB 395.01, BLMT 286.03, G 259, G 260, HJ 859, HJ 860, KHM 228a, LH 1127, LH 1128, LH 1480, MS 427, NL 106, PHA 502, RH 1952a, RH 1953a, RH 1954a, RH 1958a, RM 75, RM 76, RM 335, RM 336, RM 337, VS 434, VZ 204a, VZ 233, VZ 235, VZ 244, VZ 245.

Sulcorebutia elizabethae PHA 502:

Sulcorebutia elizabethae PHA 502:

Foto: Milan Štrauch (KK Spišská Nová Ves)

Popis: Telo v priemere 20 až 40 mm široké, vysoké 25 mm, odnožujúce. Farba pokožky svetlo zelená, 13 rebier rozdelených do hrbolkov s mierne vnorenými úzkymi areolami, širokými 0,5 mm a dlhými až 4 mm, s krátkymi bielymi vlasmi. Okrajové tenké hrebeňovité tŕne, v počte 21 až 23, dlhé 2 až 3 mm, sklovito bielej farby s hnedou pätou. Stredový tŕň chýba. Kvety až 30 mm dlhé a široké, farby svetlo žltej. Púčiky špicaté, žltkasto zelenej farby. Prašníky a čnelka žltkastá, dlhá 20 mm, blizna belavo žltá, tvorená siedmymi lalokmi. Plody guľaté, svetlo hnedé, semená matne čierne.

Sulcorebutia elizabethae LH 1127:


Foto: Kiwi

Poznámka: Ďalšia z novších sulcorebutií bola popísaná v roku 2004, popis vyšiel v holandskom časopise Succulenta 83(1): str.30-38. Nazvaná bola podľa krstného mena manželky Johana de Vriesa, holandského špecialistu na rod Sulcorebutia, pani Elizabeth van Zomeren, ktorá sa zúčasnila mnohých výpravných ciest do Bolívie. Sulcorebutia elizabethae je charakteristická svetlo zelenou farbou pokožky, dominujúca farba kvetu je svetlo žltá, v populácii sa však vzácne vyskytujú aj rastliny s fialovou farbou kvetu (zbery VZ 204a, VZ 244). Neďaleko areálu výskytu S. elizabethae rastie príbuzná S. naunacaensis, u ktorej je naopak dominujúca farba kvetu fialová a vzácne sa vyskytujú rastliny so žltým kvetom (G 258, RM 80). Boli nájdené aj prechodové populácie medzi oboma druhmi, z okolia Mojocoya pochádza aj ďalší príbuzný druh, S. gemmae. V našich končinách bola elizabethae šírená aj pod názvom S. mojocoyensis var. elizabethae.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia fischeriana.

Na nalezištích lezou kozy a kopou do všeho a okusujou co můžou, tak že je normální odnožování po poškození vrcholu. Jiná je naroubování ... to beru

Zaujímavé - pekná rastlina, ale viac sa mi páči, keď rastie solitérne. Ale určite je to cesta k namnoženiu rastliny.

Konečne po pol roku doma z chalupy, budem mať čas viac prispievať. Pred troma rokmi som pre veľký záujem o dorany poškodil vrcholový stred na zobrazenej rastline. Dnes vyzerá takto.
Ešte jedna zo zberu PHA.

Také přispěji,jen jsem bohužel nenašel lepší foto..
S.dorana RF148

dorana LH1347

Vicent

SULCOREBUTIA DORANA Gertel 2003

Typ: HJ 807, Hans Jörg Jucker
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Oropeza, 2 km severozápadne od Challcha, Cerro Cruz Punta 2930 m.

Sulcorebutia dorana HJ 807:



Iné nálezy: JN 108, LH 1347, PHA 656, RM 286, RM 287, VS 564, VZ 364, VZ 365, VZ 366

Sulcorebutia dorana LH 1347:

Popis: Tvar tela plocho guľovitý s plocho vtlačeným temenom. Stonok v priemere 30 až 40 mm, vysoký 20 mm. Pokožka modrozelená až tmavozelená. Rebrá hrboľaté, špirálovito usporiadané, v počte 13 až 15. Úzke areoly so šedastou plsťou, okrajové hrebeňovité tŕne, smerujúce do strán, v počte 4-6, prihnuté k telu, dlhé 3-5 mm, farba tŕňov bledá, špinavo biela až slamovo žltá, špička tŕňov je tmavšia. Stredový tŕň prihnutý k telu, 5-6 mm dlhý, hrot stredového tŕňa smerujúci k temenu. Kvety dlhé 3 cm a v piemere 3,5 cm. Vonkajšie okvetné plátky sú svetlo zelené, vnútorné majú fialovo ružovú farbu v svetlejších alebo tmavších odtieňoch. Farba kvetu typovej formy je červeno fialová. Repovitý koreň, dlhý až 10 cm.

Sulcorebutia dorana PHA 656:

Poznámka: Jedna z mladších sulcorebutií pochádza z ťažko prístupného vysokohorského terénu z ešte nie úplne preskúmanej provincie Oropeza. Rastlinu popísal v roku 2003 nemecký botanik Willi Gertel, na základe nálezu Hansa Jörga Juckera HJ 807. Popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten, r. 2003, 54 (2): str. 29-34. Nazvaná bolo podľa Juckerovej družky, pani Dora Frey. Vzhľadom možno podobná so Sulcorebutia breviflora var. breviflora, od ktorej sa líši hlavne tvarom semien a púčikov, ktoré sú zašpicatelé. Väčšie rastliny bohato odnožujú. Skupina českých botanikov (Halda - Heřtus - Horáček) radí S. dorana do okruhu S. purpurea (S. purpurea ssp. dorana). Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia elizabethae.