Téma:

pro:vbueno nebo další
Sulcorebutia hertusii fa. HS125
Sulcorebutia hertusii fa HS125

Chci se přiučit. Co znamená to "fa" a je to správně s tečkou nebo bez?
Díky

Sulcorebutia hertusii KK2005 'gerosenilis'

Sulcorebutia hertusii LH960

Sulcorebutia hertusii

Sulcorebutia hertusii fa. HS125

Sulcorebutia hertusii fa HS125

Sulcorebutia hertusii fa HS125a

Sulcorebutia hertusii cristata


Vicent

tady je též jedna původ sbírka př. kryštofek dolany .
poz.morče.

Po pekných Kiwiho obrázkoch S. glomerispina (určite sa dohodneme, že patrí ku S. steinbachii) nasleduje S. hertusii.

SULCOREBUTIA HERTUSII Halda et Horáček 2001

Sulcorebutia tarabucoensis ssp. hertusii Gertel et Wahl 2004

Typ: LH 691, Ladislav Horáček
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, v okolí Zudañez, 2900 m.

Sulcorebutia hertusii LH 801:

Sulcorebutia hertusii PHA 176:

Sulcorebutia hertusii PHA 179:

Iné nálezy: AG 003, AG 003a, AG 003b, G 203, G 340, GR 20, GR 21, HJ 981, HJ 982, HJ 993, HJ 994, HJ 995, IF 89, JD 330, JK 518, JO 637, JO 638, KP 18, KB 364, KB 368, KK 2005, LH 693, LH 801, LH 892, LH 893, LH 1055, PHA 176, PHA 177, PHA 179, PHA 266, PHA 268, PHA 702, RH 3099, RH 3103, RM 341, RM 342, RMR 632 až RMR 634, RMR 807, RMR 930, SE 182, US 87, VS 337, VS 338, VS 340, VS 602, VZ 450, VZ 451, VZ 631, WK 1029

Sulcorebutia hertusii JO 638:

Sulcorebutia hertusii KP 18:

Popis: Telo guľovité, jednotlivé alebo odnožujúce, 22 až 25 mm dlhé a široké, pokožka svetlo zelená až sivá. Rebier 14 až 16 špirálovito usporiadaných, delených v hrbolky 4 až 5 mm dlhé, areoly 2 až 4 mm dlhé so šedavou až bielou plsťou, od seba vzdialené 3 až 4 mm. Tŕňov 18 až 26, nie je možné rozlišit okrajové a stredové tŕne, dĺžka tŕňov 20 až 30 mm, tŕne tenké, mäkké a vzpriamené k temenu. Farba tŕňov biela až šedivo biela. Kvety nálevkovité až 40 mm dlhé a 35 mm široké, fialovočervené, niektoré rastliny s bielym stredom.

Sulcorebutia hertusii LH 893 ,,aureicapillata":

Sulcorebutia hertusii SE 183 ,,aureicapillata":

Poznámka: Asi najviac česká sulcorebutia, nazvaná podľa Ing. Pavel Heřtus, cestovateľ a obchodník s kaktusmi. S. hertusii bola v roku 2000 popísaná ako S. crispata subsp. hertusii (Acta Mus.Richnov, Sect.natur.,7(2):74), o rok neskôr už len ako S. hertusii (Acta Mus.Richnov, Sect.natur., 8(1):34) Charakteristické pre S. hertusii sú jemné, dlhšie, prepletené, kučeravé tŕne, čo rastliny robí veľmi atraktívnymi. K hertusii určite patria aj rastliny označované ako aureicapillata, ktoré sa líšia žltým až hnedožltým otrnením . V roku 2004 Gertel a Wahl prekombinovali hertusii ako subspec. pod tarabucoensis (Kakteen und Andere Sukkulenten 55 (1) str.12. Aby toho ,,zmätku" nebolo málo, blízka príbuzná s hertusii je aj patriciae (S. tarabucoensis subsp. patriciae), o ktorej si napíšeme neskôr. K hertusii tiež patria aj rastliny zo Swobodovho zberu HS 125 a iné zaujímavé formy, označované ako hertusii fa.. Ešte sa môžme stretnúť s názvom gerosenilis, čo je len synonymum hertusii.

Sulcorebutia hertusii fa. HS 125:

Sulcorebutia hertusii fa. VS 337/2:

Sulcorebutia hertusii fa. NL 96:

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia hoffmanniana alias S. steinbachii var. hoffmannii

Ešte niečo k glomerispine. Je pravdou,že mnohými autormi priradovaná k steinbachii var steinbachii. Ak už tak vytrnením skôr k steinbachii var horrida. Ďalší autori upozorňujú, že má bližšie k tiraquensis. Bola platne popísaná ako S. glomerispina(Cardenas)Buining et Donald. Pravoplatne ju nik podobne ako S. tubercolato- chrysacanthu neprekombinoval. Menovku si pri týchto skutočne krásnych rastlinách ponechajte.


WR249

JO680

KK1769

Pár mojich helisoidesiek
PL20.398

LH1544

PHA1229

Sulcorebutia heliosoides LPB20395

Sulcorebutia heliosoides PHA1229

Sulcorebutia heliosoides

Vicent

Po glomeriseta abecedne nasledujú glomerispina a gracilior, obe sú formy S. steinbachii, gracilis je ,,neakceptovaná" varieta S. frankiana (VS 450).
Pod písmenom H je abecedne prvá haseltonii, čo je varieta S. breviflora, heinzii je synonymum pre S. steinbachii var. totorensis fa. (napr. HS 151).


SULCOREBUTIA HELIOSOIDES Lechner et Draxler 2008

Typ: PL 20.395, Peter Lechner
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Tomina, severne od Sopachuy, západne od Tarabuquillo, 2350 - 2550 m.

Sulcorebutia heliosoides LH 1544:


Iné nálezy: AG 34, AG 38, AG 54, AG 60, AG 129, AG 134, BB 1557.02, BB 1814.02, BM 22, GC 9, GC 12, KB 547, KB 547a, LH 1543, MS 496, MS 511, PHA 1229, PHA 1230, PHA 1455, PL 20.398, PL 20.480, RMR 803, RMR 820, RMR 919, VS 996, VS 997, VZ 646, VZ 697, VZ 726

Popis: Telo v priemere asi 4 cm, len vzácne odnožujúce, pokryté drobnými hrbolkami nie väčšími ako 1 mm, pokožka zelená. Rebier asi 11, úzke areoly, asi 25 jemných krátkych ťŕňov, hrebeňovito usporiadaných, priľahnutých k telu. Dĺžka tŕňov len 1 až 2 mm, farba tŕňov špinavo biela, zriedka nažltlá, vzácne hnedá, u bázy vždy tmavohnedá. Kvety v priemere 3 až 4 cm majú 25 až 40 korunných plátkov, rastúcich v 2-3 špirálovitých závitoch. Farba kvetu svetložltá až sýtožltá, vonkajšie okvetné plátky sú na vonkajšej strane oranžovočervené, vzácne čisto žlté, prašníkové nitky a čnelka sú žlté. Koreň repovitý.

Sulcorebutia heliosoides PL 20.398:

Foto: Kiwi

Sulcorebutia heliosoides LH 1544:

Poznámka: Rastlina habitusom podobná s Aylostera heliosa, kvety sú však sulkové, zlato-žlté s červenkastými stredovými pásikmi na koncoch vonkajších okvetných lístkoch. S. heliosoides objavili koncom októbra 2006 rakúski botanici Alfred Draxler a Dr. Peter Lecher, v pohorí severne od cesty zo Sopachuy do Zudañez, neďaleko Tarabuquillo. Popis vyšiel v roku 2008 v nemeckom časopise Kakteen und Andere Sukkulenten 59 (3): str. 57-63. Variačná škála tohto druhu je veľmi malá.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia hertusii

Pridám dve staršie fotky. S. glomeriseta

Na G jsem taky jednu našel i s původem. Tak tady je, myslím, že tu ještě nebyla.

Sulcorebutia glomeriseta MC4399

Sulcorebutia glomeriseta MC4399

Sulcorebutia glomeriseta MC4399

Vicent

Pokračujeme v predstavovaní druhov rodu Sulcorebutia pod písmenom G.

Po gemmae abecedne nasleduje gerosenilis, čo je synonymum pre S. tarabucoensis ssp. hertusii. Názov gigantea sa spomína raz ako varieta S. frankiana a druhýkrát ako subspecies S. purpurea. Názov glanduliflora je neplatné označenie pre niektoré rastliny z okruhu S. steinbachii var. steinbachii fa.


SULCOREBUTIA GLOMERISETA (Cárd.) Ritter 1961
Rebutia glomeriseta Cárdenas 1951

Typ: MC 4399, Martin Cárdenas
Lokalita: Bolívia, dep. Cochabamba, prov. Ayopaya, na ceste z Hacienda Chorro k Rio Cotacajes, blízko Naranjito, 1800 m.

Sulcorebutia glomeriseta MC 4399:


Iné nálezy: JC 03-12, VZ 798
Popis: Rastlina vytvára trsy guľovitých stonkov, každý až asi 6 cm vysoký a široký, s asi 15 a viac špirálovitými rebrami. Areoly sú hnedé alebo bielo plstnaté, tvarom okrúhle až krátko oválne, asi 2 alebo 3 mm dlhé. Tŕne sú tenké, štetinovité a veľmi početné (asi 14 alebo viac na každej areole), rozložené v niekoľkých radách, 2 až 3 cm dlhé, belavé až žlté až nahnedlo žlté. Kvety sú žlté, premenlivej svetlosti, maslovo žlté až hlboko zlatožlté, asi 2,5 cm dlhé a 1,5 cm široké. Plod je načervenale žltý s červenými šupinami.

Sulcorebutia glomeriseta MC 4399:

Poznámka: S. glomeriseta na prvý pohľad pripomína (dlhými tenkými štetinovitými tŕňmi bielej až žltej farby) skôr Rebutiu z podrodu Aylostera. Koreň nie je repovitý ako u väčšiny sulcorebutií, plod, kvet a semená sú však ,,sulkové". Rastlinu popísal v roku 1951 prof. Martin Cárdenas ako Rebutia glomeriseta. Popis vyšiel v americkom vydaní časopisu Cactus and Succulent Journal 23 (3):95. V roku 1961 ju Friedrich Ritter prekombinoval do rodu Sulcorebutia (National Cactus and Succulent Journal, 16 (4): 79-81). Nazvaná bola podľa celkového vzhľadu, z latinského glomeriseta, čo v preklade znamená ,,zvíňať do klbka, klbko štetín". V zbierkach sa rozšíril iba jeden klon zo zberu MC 4399. Od Cárdenasovho nálezu bola glomeriseta na prírodnom stanovisku dlho neobjavená. Až po 60-tich rokoch ju v roku 2012 opäť nachádzajú holandský botanik Johan de Vries a jeho britský spoločník John Carr. Ako lokalitu nálezu uvádzajú Rio Cotacajes a nadmorskú výšku 2600 m. Bližšie informácie boli zverejnené v holandskom časopise Succulenta 92(2)str. 64-70 + titulná strana, 4/2013. Článok s názvom ,,The Sulcorebutia of Ayopaya province" vyšiel aj v online vydaní britského časopisu The Cactus Explorer, Nr.8, 5/2013 (titulná strana + strany 20 až 26). Okrem S. glomeriseta sú spomínané aj ďalšie žlto kvitnúce Sulcorebutie z tejto oblasti ( arenacea, candiae, cardenasiana, kamiensis a menesesii). Sulcorebutia glomeriseta sa v našich zbierkach vyskytuje len veľmi vzácne.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia heliosoides.

Sulcorebutia gemmae PHA501 A B

Sulcorebutia gemmae G254_1

Sulcorebutia gemmae LH1126 cristata

Vicent

SULCOREBUTIA GEMMAE Mosti et Rovida 2000

Typ: GR 18, Gianfranco Rovida
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, blízko cesty Zudañez - Mojocoya, asi 15 km severne od usadlosti Hacienda El Rodeo, 2350 m.

Sulcorebutia gemmae LH 1125:

Sulcorebutia gemmae LH 1126:

Iné nálezy: AG 14, AG 15, AG 15a, AG 163, AG 164, G 252, G 253, G 254, G 256, G 350, HJ 856, HJ 857, HJ 858, JD 337, KHM 58, LH 1125, LH 1126, LH 1477, MS 482, PHA 501a, PHA 501b, PHA 901, RH 1946a, RH 1947a, RH 1948a, RH 1949a, RH 1959a, RH 1960a, RH 1961a, RH 1962a, RM 339, RM 340, RMR 611, VS 433, VS 437, VZ 203, VZ 203a, VZ 230, VZ 231, VZ 247, VZ 247a, VZ 248, WK 955

Sulcorebutia gemmae PHA 901:

Popis: Pôvodne bol druh popísaný ako solitérny, ťažko odnožujúci. Stonok guľovitý, v priemere 25 až 35 mm. Tmavozelená pokožka s fialovým odtieňom, okolo 13 až 16 šikmých rebier, hrbolčeky v priemere 3 až 5 mm, úzke hladké areoly, 3 až 4 mm dlhé a 0,5 mm široké. Okrajové tŕne v počte 18 až 20, priľahlé, často dole zahnuté, žltkasto biele s hnedou bázou, pokryté silnou belavou plsťou. Stredový tŕň chýba alebo jeden, dlhý 1 až 4 mm. Kvety okolo 40 mm dlhé a 35 až 40 mm široké, magentovo fialové, čnelka ružová, blizna svetlozelená, nitky purpurové, prašníky biele. Plod guľatý, zelenkastohnedý, v priemere do 6 mm.

Sulcorebutia gemmae PHA 901:

Sulcorebutia gemmae VS 433:

Poznámka: Vzhľadom menšia rastlina pochádzajúca zo širšej oblasti Mojocoya, na prvý pohľad možno zameniteľná so S. langeri. Objavená bola v roku 1988, pomenovaná na počesť pani Gemma Rovida (manželka objaviteľa). Popísaná bola v roku 2000 dvojicou talianských botanikov Stefano Mosti a Gianfranco Rovida, popis vyšiel v talianskom časopise Cactus & Co., 4 (4): str. 170-178. Prevládajúca farba kvetu u gemmae je tmavofialová, menej už žltá, ale vzácne sa vyskytuje aj forma s takmer bielymi, bieloružovými kvetmi (HJ 856, VZ 247). Typová rastlina má svetlé, tesne usporiadané priľahlé okrajové tŕne, u iných zberov možno nájsť aj rastliny s farbou tŕňov žltohnedou a okrajovými tŕňmi kratšími a otvorenejšími.
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia glomeriseta.

Sulcorebutia sp. VZ308a fa. intermedia callichroma/frankiana
Vicent