Téma:

Sulcorebutia inflexiseta VZ638

Sulcorebutia inflexiseta VZ638


----

LH1122


Vicent

Pri písmene H sa môžme ešte stretnúť s názvom horacekii (LH 1250) čo je podľa Horáčka a spol. subspecies S. purpurea a podľa Gertela a spol. len forma S. santiaginiensis, horrida je varieta S. steinbachii, o nej si napíšeme neskôr. Pri písmene I poznáme dva druhy S. inflexiseta a S. insperata.

SULCOREBUTIA INFLEXISETA (Cárd.) Donald 1971

Rebutia inflexiseta Cárdenas 1970

Typ: MC 6308, Martín Cárdenas
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, v okolí Presto, 2400 m.

Sulcorebutia inflexiseta MC 6308:

Foto: Johan de Vries

Iné nálezy: VZ 638
Popis: Rastlina popísaná ako solitérna alebo odnožujúca, s guľovitými hlavami, na vrchole stlačenými, 1 až 2,5 cm vysokými a až 3,5 cm širokými, s asi 12 až 18 spirálovitými rebrami. Areoly sú 2 až 4 mm dlhé, s riedkou šedou, belavou alebo nažltle hnedou vlnou. Počet tŕňov 12 až 18, hrebeňovité, tenké, ihlovité, ohybné, paprskovité, vyčnievajúce od rastliny k rastline, dlhé od 3 do 19 mm. Kvety sú nálevkovito utvárané, 3 cm dlhé, 2 až 3 cm široké, fialovo červené s belavým jícnem, niekedy s nečetnými okvetnými lístkami, asi 7 bliznových lalokov, svetlo zelenej farby. Tento druh bol pri popise odlíšený od S. caracarensis z rovnakej lokality svojimi dlhšími tŕňmi, viac pritlačenými, a menšími kvetmi s menej početnými okvetnými lístkami.

Sulcorebutia inflexiseta VZ 638/1:

Foto: Johan de Vries

Poznámka: Nazvaná podľa charakteristického tvaru tŕňov, inflexiseta v preklade znamená ,,so štetinami ohnutými dovnútra". Rastlinu objavil v roku 1969 bolívijský botanik E. Meneses. V roku 1970 ju prof. Cárdenas popísal ako Rebutia inflexiseta (The Cactus and Succulent Journal (US)42(1)36-37), spolu s ňou boli v tomto čísle časopisu popísané aj Rebutia caracarensis (MC 6309) a Rebutia pulchera (MC 6310). V roku 1971 všetky tri rastliny Donald prekombinoval do rodu Sulcorebutia, pulchera už pod názvom pulchra (The Cactus and Succulent Journal (US)43(1)38-39). Tieto tri druhy od začiatku sprevádzajú nejasnosti ohľadom identifikácie a bližšieho určenia náleziska. Až v roku 2010 holandský botanik Johan de Vries v prírodnom parku El Palmar nachádza opäť rastliny (inflexiseta=VZ 638, caracarensis=VZ 568 a iné, pulchra=VZ 642), ktoré zodpovedajú Cárdenasovým popisom. Podrobnosti o týchto nálezoch vyšli v holandskom časopise Succulenta 89(2)56-67, r. 2010, nemeckom Echinopseen 8(1)1-17, r. 2011 a britskom Cactus World 30(1)9-22, r. 2012. Sulcorebutia inflexiseta sa v našich zbierkach zrejme nevyskytuje ani u najväčších špecialistov na tento rod, rastliny ponúkané pod zberovým číslom LH 1122 nie sú S. inflexiseta a majú bližšie skôr ku S. pasopayana. Na záver chcem poďakovať pánovi Johanovi de Vriesovi za poskytnutie fotografií do tohto príspevku.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia insperata

Tie menovky to je moja neporiadnosť. Vysieval som iba SE199. Malé rozdiely vo vzhlade sú spôsobené rôznym vekom fotografii. Pokial nezakvitnú neviem ktorá je ktorá. Okrem jednej čo silnejšie odnožuje.
Otázkou je to, že napriek overenému dodávateľovy sa podarila hybridizácia s dominanciou materskej rastliny čo sa týka habitusu. Pokial nemusím tak už vo veľkom nevysievam. Radšej si rastliny z overeného zdroja kúpim. O nespolahlivosti niektorých výsevov by som za tie roky mohol napísať román.

kiwi napsal: Z výsevu SE199 mi vyrástli vzhladove približne jednotné rastliny. Kvety rôzne.

KIWI: Na jmenovkách máš SE 199, SE 119 a SE 189 - nehledal jsem to, možná to je opravdu všechno
"vanbaelii" ???

Tú Kiwiho ,,podozrivú" SE 199 na poslednej fotke skúsim tipnúť ako Sulcorebutia verticillacantha var. cuprea.

Sulcorebutia verticillacantha var. cuprea R 476:


S pozdravom Kristian.

To je teda dost radikální rozdíl. Je to opravdu jeden druh?

Z výsevu SE199 mi vyrástli vzhladove približne jednotné rastliny. Kvety rôzne.

Pár mojich
cochabambina LH732



cochabambina WF65



seinoiana WR512



veronikae PHA557

hoffmanniana R254

hoffmanniana HS90

hoffmanniana seinoiana R612

hoffmanniana cochabambina R275

hoffmanniana vanbaelii KK1213

hoffmanniana veronike LH1170

Vicent

SULCOREBUTIA HOFFMANNIANA Backeberg 1966

Sulcorebutia steinbachii var. hoffmannii Fritz & Gertel & de Vries 2004

Typ: R 254, Walter Rausch
Lokalita: Bolívia, dep. Cochabamba, prov. Arani a Punata, 50 až 65 km východne od Cochabamba, v pohorí východne a juhovýchodne od La Villa, 3100 - 3200 m.

Sulcorebutia hoffmanniana HS 90:


Sulcorebutia hoffmanniana RV 313:

Iné nálezy: G 85, G 132, G 194, G 195, G 235, G 236, He 125, He 333, HJ 203, HJ 205, HJ 206, HS 90, HS 90a, IF 71, JD 146, JD 211, JK 17, JK 103, JO 128, JO 706, JP 27, JP 245, KHM 0023, KHM 0222, KA 33, KA 355, KK 1213, Kö 13, L 954, LH 1090, LH 1098, LH 1171, LH 1200, LH 1203, LH 1390, LH 1410, MAP 40, MM 264, MM 265, MS 390, MS 490, MS 491, PHA 560, PHA 728, PHA 1300, R 612, RH 831, RH 1153, RH 1673, RH 1675, RH 2529b, Rie 05, RM 114, RMR 0205, RMR 0434, RV 313, RV 554, SE 199, US 03, US 142, US 143, VS 406, VZ 407, VZ 418, WK 709, WK 977

Sulcorebutia hoffmanniana SE 199 ,,vanbaelii":

Sulcorebutia hoffmanniana JO 128 ,,vanbaelii":

Sulcorebutia hoffmanniana KK 1213 ,,vanbaelii":

Popis: Statné trsy sile rastúcich stonkov, ktoré sú 4 cm a viac široké a vysoké, väčšinou guľovité alebo plochoguľovité, s tmavozelenou až nahnedlozelenou farbou tela. Tŕne sú veľmi variabilné ako v hustote tak aj vo vyfarbení, okrajové tŕne v počte od 11 do 20 alebo viac, premenlivé vo vyfarbení od nažltlej, načervenalohnedej až po tmavohnedú, 2 alebo 3 stredové tŕne sú prítomné obvykle len na starších stonkoch (alebo sa niekedy neobjavia vôbec), podobné okrajovým, asi 15 mm dlhé, ale v dĺžke variabilné. Kvety sú dvojfarebné, červenožlté, alebo fialovočervené, asi 3 cm dlhé a široké. Plod je tmavšie načervenalohnedý so svetlejšími hnedými šupinami.

Sulcorebutia hoffmanniana fa. EK 7137:

Sulcorebutia hoffmanniana fa. EM 337 ,,cochabambina":

Sulcorebutia hoffmanniana fa. LH 1098:

Sulcorebutia hoffmanniana fa. PHA 557 ,,veronikae"

Poznámka: Použijem u nás dlhé roky zaužívaný názov hoffmanniana, aj keď správne je vraj hoffmannii a celý názov znie Sulcorebutia steinbachii var. hoffmannii. Nazvaná bola podľa objaviteľa, Dr. Werner Hoffmann. Pôvodne ju Backeberg v roku 1959 (vo svojom diele Die Cactaceae) popísal ako Lobivia hoffmaniana, v roku 1966 ju prekombinoval do rodu Sulcorebutia (Das Kakteenlexikon, str. 415). Donald v roku 1986 prináša názov Sulcorebutia kruegeri var. hoffmanniana (Succulenta, 65 (10) str. 207-209). V roku 2000 ju Augustin, Gertel a Hentzschel (v diele Sulcorebutia, str. 89-92) už nazývajú S. krugeri var. hoffmannii. Po posledných ,,úpravách" v roku 2004 je jej postavenie na úrovni variety pod S. steinbachii (Cactus & Co. 8 (3) str. 188). Hoffmanniana nie je vzhľadom príliš jednotná, u typových rastlín sa silnejšie otrnenie objavuje až v neskoršom veku a známe sú aj rastliny, ktoré majú v mladosti jemnejšie tŕne a sotva sa u nich ukazujú stredové tŕne. Príkladom sú tmavo otrnené rastliny s tmavou pokožkou, v našich zbierkach šírené ako S. vanbaelii (KK 1213). Typová farba kvetu je červenožltá, sú známe aj formy s fialovým, fialovočerveným kvetom, sem patria aj rastliny označované ako S. cochabambina (EM 337, HS 177, R 275, WF 65). S. hoffmanniana sa u nás vyskytuje aj pod synonymom seinoiana (R 612, RV 554). Za hoffmanniana fa. Gertel a spol. považujú aj rastliny u nás známe ako S. veronikae (LH 820, LH 1170, PHA 209, PHA 557), ktoré Horáček a spol. vedú ako samostatný druh.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia inflexiseta

Pridám pár starších obrázkov okruhu S.hertusii

K115a

kk2005




aureicapilata LH692


P.S
Možno by sme sa na S.glomerispine po šiestom pive dohodli. Horšie, že sa nevedia dohodnúť kompetentný. Čo nájde jedna skupina Holandsko-Nemecko-Česká, ostatné sa snažia zahrabať pod zem, často bez toho aby rastlinu poznali. Kto sa má potom vyznať v S. luteiflora, calichroma,trojapampensis,tiraquensis v. huanacuniensis. Páči sa mi , že si sa u S. hertusii rozhodol pre český názor na zaradenie a nie Gertelov, ktorý preferuješ.

Kompendium der Feldnummern der Gattung Sulcorebutia Gertel und Latin

Vicent

Vodička napsal:

horizontik napsal: Zkratka fa je forma určitého druhu, která se nějakým způsobem liší od popisu.
Z tečkou nebo bez já to neřeším.

To jsem tušil, ale myslel jsem, že se používá spíše f.
Aspoň třeba v Atlasu kaktusů.

Zkratky: ssp., v., subv., f., subf., se použivají pro konkrétní taxon. To znamená, že po nich nésleduje příslušné latinské epiteton.
Např. "S. tarabucoensis ssp. hertusii".
Zkratky sp., var., fa., hybr. se používají, pokud se jedná o blíže neurčenou rostlinu, pro kterou dokážeme určit pouze vyšší taxonomickou jednotku. Další zkratky pro přibližné určení jsou: cf. - confer = blízký a af. - afinis = podobný ("S. tarabucoensis af. hertusii" pak znamená blíže neurčený taxon podřazený S. tarabucoensis a podobný S. hertusii).
Např. "S. tarabucoensis var." znamená rostlinu, která patří pod taxon S. tarabucoensis, ale, podle našeho názoru, se liší od typu na úrovni variety. Takové pojmenování můžeme doplnit nějakým zpřesňujícím údajem jako naleziště, polní číslo, jméno pěstitele nebo odchylný znak. Např. "S. tarabucoensis var. bílý květ". Pozor! Pokud doplníme takový název slovem ve tvaru latinského epiteta, vytvoříme tzv. "hortulanorum": "S. tarabucoensis var. albiflora hort.".
Pokud bych použil zkratku fa. a za ní něco, tečku bych za "fa" asi nepsal.
Pozor! Výše uvedené údaje jsem si vycucal z dlouholetými zkušenostmi nacucaného palce.

horizontik napsal: Zkratka fa je forma určitého druhu, která se nějakým způsobem liší od popisu.
Z tečkou nebo bez já to neřeším.

To jsem tušil, ale myslel jsem, že se používá spíše f.
Aspoň třeba v Atlasu kaktusů.

Zkratka fa je forma určitého druhu, která se nějakým způsobem liší od popisu.
Z tečkou nebo bez já to neřeším.