Téma:

LH1572

LH1572

Vicent

SULCOREBUTIA LAMPROCHLORA de Vries 2011

Typ: VZ 658, Johan de Vries
Lokalita: Bolivia, dep. Chuquisaca, prov. Tomina, južne od El Villar, 1940 m

Sulcorebutia lamprochlora VZ 658/4:

Foto: Johan de Vries

Sulcorebutia lamprochlora VZ 658/2:

Foto: Johan de Vries

Iné nálezy: AG 73, AG 73a, AG 74, MS 816, MS 817, MS 818, MS 820, PL 20.668, RMR 705, RMR 909, RMR 910, VZ 716, VZ 717, VZ 718, VZ 720

Popis: Telo odnožujúce, široké 3,2 cm a vysoké 2 cm. Pokožka zeleno hnedá, silno lesklá počas vegetačného obdobia. Rebier 16, v tvare špirály, deliace sa na guľaté hrbolky (4 x 4 mm) s pretiahnutými areolami. Areoly úzke, menej ako 1 mm a dlhé 4 mm, šedobiele. Okrajové tŕne v počte 21, hrebeňovito usporiadané, priľahlé, na báze zosilené, svetlo hnedé a smerom ku špičke tmavšie. Dĺžka tŕňov do 4 mm, povrch tŕňov ľahko šupinatý, stredový tŕň chýba. Kvety sú až 30 mm dlhé a 38 mm široké, lievikovito tvarované a slabo voňavé, fialové až tmavofialové, hrdlo kvetu magentové. Čnelka bledá, slabo žltá, rovnako aj blizna, krorá má 5 lalokov, nitky svetlé - žlto magentové. Púčiky zahrotené, tmavo fialové. Plod 4,5 mm veľký, zeleno hnedý, semená 1 mm dlhé a široké, matne čierne.

Sulcorebutia lamprochlora VZ 658/5:

Foto: Johan de Vries

Poznámka: Nazvaná bola podľa jej lesklej pokožky, lamprochlora v latinčine znamená žiarivý, lesklý. Objavil ju holandský botanik Johan de Vries v roku 2007 v provincii Tomina, v lokalite západne od Puente Azero. Popis vyšiel v roku 2011 v holandskom časopise Succulenta 90 (1) str.9-19. Spoločne so S. atrospinosa (vyskytuje sa neďaleko) a S. roberto-vasquezii, rastú oproti iným sulcorebutiám v nižšej nadmorskej výške (1500 - 2150 m). Pri popise bola lamprochlora porovnávaná so S. roberto-vasquezii, oproti ktorej má menšie telo (3 cm oproti 7 cm, merané v kultúre), častejšie odnožuje (rob.-vasquezii neodnožuje), kratšie kvety (3 cm oproti 5 cm), kvitne len fialovo, červeno fialovo (pri roberto-vasquezii je dominantná farba kvetu bielo ružová, zriedka fialová), otrnenie je kratšie ( 4 mm oproti 6 mm). Ku S. lamprochlora by mal patriť aj Horáčkov zber LH 1572 (šírený aj pod názvami crispata a atrospinosa) a zrejme aj zber PHA 1794 (v Heřtusovom zozname s nesprávnym názvom lamplochlora). Gertel považuje S. lamprochlora a S. atrospinosa len za formy S. crispata.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia langeri.

Sulcorebutia steinbachii var. krugerae

Sulcorebutia steinbachii var. krugerae RV105

Sulcorebutia steinbachii var. krugerae fa. lindenii JD134

Vicent

SULCOREBUTIA KRUGERI (Cárdenas) Ritter 1961

Sulcorebutia steinbachii (Werderm.) Backeb. var. krugerae (Cárdenas) Fritz, Gertel & de Vries 2004

Typ: MC 5495, Martín Cárdenas
Lokalita: Bolivia, dep. Cochabamba, prov. El Cercado, severne od Cochabamba, pri Tupuraya, 2570 m.

Sulcorebutia steinbachii v. krugerae WK 177:

Sulcorebutia steinbachii v. krugerae Rie 12:

Iné nálezy: HS 130, JD 314, KA 222, LvH 15, PM 151, R 250, Rie 12, RV 105, WK 177

Popis: Rastlina vytvára zhluky guľovitých stonkov s vekom sa predlžujúcich. Jednotlivé stonky sú 10-20 mm vysoké a 15-25 mm široké. Pokožka je svetlejšia až tmavšie zelená, temeno je uprostred znížené. Rebier 10-12, špirálovitých, 2 mm vysokých, rozložené v úzko pozdĺžne navzájom posunuté hrboly. Areoly sú blízko seba, tenké, pretiahnuté, 1-2 mm od seba vzdialené, krémové, neskôr šedo plstnaté. Okrajové tŕne sú hrebeňovito postavené, priľahlé, prepletené, v počte 12-19, štetinovité, 2-3 mm dlhé, belavé s hnedou špičkou, na báze ľahko zosilené, 1 až 2 stredové tŕne, niekedy chýbajú, sú krátké a jemné, nahnedlé. Kvety sú nálevkovité, zlatožlté až oranžové, 2,5cm dlhé a široké, niektoré plátky sú občas červenavo oranžové, nitky a prašníky sú svetlo žlté, čnelka svetlo žltá s piatimi belavými bliznovými lalokmi. Plod je nafialkasto červený, s drobnými šupinami, 3 mm v priemere veľký, semena sú malé, 1 mm dlhé, lesklo čierne.

Sulcorebutia steinbachii v. krugerae:

Sulcorebutia steinbachii v. krugerae fa. PHA 735 ,,lindenii":

Poznámka: Ďaľšia klasika z rodu, jedna z prvých popísaných sulcorebutií. Dlhé roky šírená pod menami krugeri, krugerii, kruegeri, krϋgeri, krugerae. Správne je vraj krugerae a v súčasnosti je jej postavenie na úrovni variety pod S. steinbachii. Rastlinu popísal v roku 1957 prof. Martín Cárdenas ako Aylostera krugeri. Popis vyšiel vo francúzskom časopise Cactus 12 (57) str. 260-261. Nazvaná bola na počesť nálezkyne, pani Anna Maria Kruger. V roku 1959 Backeberg prináša názov Rebutia kruegeri. V roku 1961 ju Friedrich Ritter prekombinoval do rodu Sulcorebutia. Rastlina je premenlivá v prítomnosti stredových tŕňov a vo vyfarbení otrnenia (od špinavo bielej, žltkastej až po svetlo hnedú), tŕne sú priľahlé, farba kvetov je oranžovo žltá s červenkastou špičkou vonkajších okvetných lístkov. Pri krugeri sa môžme stretnúť aj s červeno kvitnúcou formou, označovanou ako lindenii (JD 134, MK 2720, PHA 735 ?). Pod krugeri bola ako varieta v minulosti zaradená aj hoffmannii. Typová lokalita zanikla v 80-tych rokoch minulého storočia z dôvodu rozrastajúceho sa mesta Cochabamba, všetky rastliny z novších zberov predávané s názvom krugeri, krugerae sú červeno kvitnúce formy z oblasti východne od Cochabamba-Colomi alebo S. hoffmannii.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia lamprochlora.

Sulcorebutia tiraquensis ssp krahnii WK279

Sulcorebutia tiraquensis ssp krahnii VZ131a

Vicent

SULCOREBUTIA KRAHNII Rausch 1970

Sulcorebutia tiraquensis (Cárdenas) Ritter ssp. krahnii (Rausch) Gertel et de Vries 2007

Typ: WK 279, Wolfgang Krahn
Lokalita: Bolívia, dep. Santa Cruz, prov. Caballero, Comarapa, Cerro Tukiphalla, 1900 - 2300 m

Sulcorebutia tiraquensis ssp. krahnii NL 116:



Iné nálezy: BB 240.01, BB 1086.08, BB 1135.01, BB 1192.03, DVV 104, G 175, G 175a, HE 92, HE 93, CH 787, HS 33, HS 33a, JD 249, KB 343, KHM 267, L 340, LH 810, LH 983, LH 1153, LH 1213, LH 1474, MAP 46, MM 273, MS 418, NL 116, NL 117, NL 156, NL 160, PHA 193, PHA 421, R 269, RF 39, RF 63, RH 792, RH 793, RM 63, RM 237, RV 325, SE 190, SL 85/02, US 25, VS 528, VZ 131, VZ 131a, VZ 133

Popis: Popísaná ako jednotlivá, ale po niekoľkých rokoch v kultúre tvorí trsy, i keď je to pomaly rastúci druh. Stonky sú do 5 cm vysoké a do 8 cm široké, s asi 32 špirálovitými rebrami. Areoly sú asi 4 mm dlhé, so žltkasto hnedou alebo bielou vlnou. Okrajových tŕňov je okolo 24, sú tenké, štetinovité, biele až hnedé a okolo 10 mm dlhé. Stredové tŕne majú tendenciu splynúť s okrajovými, sú hnedé až černavo hnedé, v počte od 3 do 7 a sú až 12 mm dlhé a trochu silnejšie než okrajové. Kvety sú 2,5 cm dlhé a široké, žlté s belavým hrdlom. Nové tŕne sú žltohnedé, staršie na báze tmavnú.

Sulcorebutia tiraquensis ssp. krahnii NL 156:


Poznámka: Rastlinu popísal rakúsky botanik Walter Rausch, podľa nálezu WK 279 nemeckého botanika - Wolfgang Krahn, na počesť ktorého bola aj pomenovaná. Popis vyšiel v roku 1970 v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten 21(6): str. 104. Vzhľadom tela podobná so S. tiraquensis var. aguilarii, odlišuje sa však žltými kvetmi, ktoré majú vôňu jasmínu. Zo všetkých Sulkorebutií rastie krahnii najvýchodnejšie. V kultúre patrí medzi ťažšie pestované druhy z rodu Sulcorebutia. V súčasnosti je zaradená ako subspecies pod S. tiraquensis.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia krugeri alias S. steinbachii var. krugerae.

Sulcorebutia arenacea var. kamiensis L974

Vicent

Sulcorebutia var arenacea. kamiensis HS188_Oe201

Sulcorebutia arenacea var kamiensis R607 muschii


Vicent

Pod písmenom K sa v rode Sulcorebutia, môžme stretnúť s názvami kamiensis (S. arenacea v. kamiensis), krahnii (S. tiraquensis ssp. krahnii) a krugeri (S. steinbachii v. krugerae).


SULCOREBUTIA ARENACEA (Cárdenas) Ritter var. KAMIENSIS (Bredero et Donald) Gertel et de Vries 2006

Sulcorebutia menesesii (Cárdenas) Buining et Donald var. kamiensis Brederoo et Donald 1986

Typ: L 974, Alfred Lau
Lokalita: Bolívia, dep. Cochabamba, prov. Ayopaya, medzi Kami a Coriri, 3200-4000 m

Sulcorebutia arenacea v. kamiensis L 974:



Iné nálezy: BB1144.01, G 130, G 130a, GV 135, HE 23, HE 24, HJ 939, HJW 183, HS 188, HS 189, HS 189a, HS 191, HS 191a, CH 933, KA 229 až KA 232, KA 232a, LH 1391, PHA 730, R 607, RF 199, RH 433, RH 434, RH 697, RH 698, RV 562, VS 624

Sulcorebutia arenacea v. kamiensis R 607 ,,muschii":

Popis: Telo guľovité, krátko valcovité, neskôr odnožujúce, samostatné hlavy 60 mm vysoké a 70 mm široké, pokožka tmavozelená až bronzovofialová, v kultúre svetlozelená. 18 - 24 rebier, slabo špirálovité, rozdelené na veľké elipsovité hrbolky, tieto sú 12 mm dlhé, 8 mm široké a 5 mm vysoké. Areoly 8 mm dlhé a 1,8 až 3 mm široké, pokryté bielou až svetlohnedou plsťou. 8 až 10 okrajových tŕňov, horné 40 mm dlhé, spodné 5 mm dlhé, zlatohnedé alebo svetlohnedé, stredový tŕň chýba. Kvety 35 mm dlhé a široké, lievikovité, zvyčajne žlté, zlatožlté alebo oranžové. Čnelka bieložltá až svetlozelená,
nitky žlté. Plody sploštenoguľovité, až 7 mm v priemere, oranžovohnedé až hnedé, semená matne čierne, 1,5 - 1,8 mm dlhé a 1 mm široké.

Sulcorebutia arenacea v. kamiensis fa. HS 188:

Sulcorebutia arenacea v. kamiensis fa. HS 191:

Sulcorebutia arenacea v. kamiensis fa. HS 191a:

Poznámka: Nazvaná podľa oblasti nálezu - Kami v provincii Ayopaya, kde rastú aj iné žlto kvitnúce sulcorebutie ( arenacea, arenacea v. candiae, arenacea v. menesesii, glomeriseta). Spomedzi týchto sulcorebutií rastie kamiensis najvyššie, aj okolo 4000 m. Rastlinu popísali v roku 1986 Brederoo a Donald ako S. menesesii var. kamiensis, popis vyšiel v holandskom časopise Succulenta 65 (8 ):str. 155-158. V roku 2000 ju Augustin, Gertel, Hentzschel v diele Sulcorebutia priradili ako varietu pod S. candiae. V súčastnosti je jej postavenie na úrovni variety pod S. arenacea. Rastlina je premenlivá hlavne v otrnení, farba kvetov je žltá, zlatožltá, vyskytujú sa však aj rastliny s oranžovými kvetmi. Ku S. arenacea v. kamiensis patria aj rastliny zo zberov R 607 a RV 562, v zbierkach rozšírené pod názvom S. muschii.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia krahnii alias Sulcorebutia tiraquensis ssp. krahnii

Sulcorebutia juckerii VZ430
Sulcorebutia vs. Weingartia
boční květiny

Vicent

Sulcorebutia juckeri HJ410

Sulcorebutia juckeri VZ430


Vicent

Pod písmenom J sa v rode Sulcorebutia môžme stretnúť s názvom jakubeciana, čo je podľa Horáčka a spol. varieta S. augustinii. Názov jolantae (napr. HS 68, HS 68a) alebo aj jolantana je podľa Gertela forma S. santiaginiensis, podľa Horáčka a spol. je to subspec. S. purpurea.


SULCOREBUTIA JUCKERI Gertel 2004

Typ: HJ 410, Hansjörg Jucker
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, v pohorí Cordillera Mandinga blízko Chunca Cancha, 3490 m.

Sulcorebutia juckeri HJ 410:


Iné nálezy: G 329, HJ 410a, HJ 1108, HJ 1108a, HJ 1109, HJ 1113, HJ 1113a, HJ 1113b, HJ 1147, HJ 1147a, HJ 1150, HJ 1150a, HJ 1150b, HJ 1210, LH 1539, MS 661, PHA 1465, VS 1011, VZ 429, VZ 430

Popis: Telo jednotlivé, solitérne, neodnožujúce (zriedka len po poranení), guľovité, 3 až 5 cm vysoké a v priemere 7 cm široké. Pokožka zelená až tmavozelená, niekedy sivozelená s fialovým odtieňom. Rebier 8 až 11, špirálovito usporiadané hrbolčeky, oválne areoly s bielou plsťou, 6 mm dlhé a 1-2 mm široké. Až 20 tŕňov, z toho 10 až 13 okrajových (zriedka aj 16), 2 až 3 smerujúce dohora, 3 až 5 dolu, zvyšné orientované do strany, viac alebo menej prihnuté k telu, 1 až 2 stredové tŕne, v dospelosti aj viac. Tŕne 1 až 2 cm dlhé, farba tŕňov belavá, slamovožltá, hnedastá s tmavou špičkou. Nálevkovité kvety, dlhé a široké 2,5 cm, tehlovočervenej farby, čnelka svetlozelená s 5 bliznovými ramenami, nitky žlté až oranžovožlté, prašníky belavé až nažltlé. Púčiky špicaté, olivovozelené až hnedasté. Plody olivovozelené alebo hnedé, veľké 6 mm v priemere, obsahujúce 25 až 30 semien. Koreň repovitý až 10 cm dlhý.

Sulcorebutia juckeri VZ 430:


Poznámka: Sulcorebutia juckeri objavil v roku 1993 v pohorí Cordillera Mandinga, švajčiarsky botanik a cestovateľ, Hansjörg Jucker, podľa ktorého bola aj pomenovaná. Popis vyšiel v roku 2004 v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten, 55 (12): str. 332-338. Otrnením a ceľkovým vzhľadom je juckeri možno podobná s rastlinami rodu Weingartia. Typový zber má kvety v odtieňoch červenej farby, zbery z nálezísk v pohorí pri brehoch Rio Pilcomayo kvitnú aj v odtieňoch žltej, oranžovožltej (HJ 1147, HJ 1210) a oranžovočervenej farby.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia kamiensis alias Sulcorebutia arenacea var. kamiensis

Sulcorebutia insperata RMR0812 F1

Vicent

Sulcorebutia insperata RMR 0812 / F1
Vicent

SULCOREBUTIA INSPERATA Müller 2011

Typ: RMR 0812, Roland Müller
Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Tomina, východne El Villar, 1970 m

Sulcorebutia insperata VZ 707/1:

Foto: Johan de Vries

Iné nálezy: AG 68, AG 70, AG 71, AG 72, PHA 1797 ???, RMR 0815, VZ 706, VZ 707

Sulcorebutia insperata VZ 707/3:

Foto: Johan de Vries

Popis: Telo len zriedka odnožujúce, guľovité až pretiahnuto guľovité, do 7 cm vysoké a široké. Pokožka sviežozelená, povrch tela usporiadaný do kosoštvorcových hrbolčekov, 7 x 5 mm veľkých a 3 mm vysokých, 20 - 22 špirálovito usporiadaných rebier. Areoly dlhé 6 mm, na hornom konci široké 2 mm, na dolnom 1 mm. Okolo 20 hladkých tŕňov na areolu, tŕne nedeliteľné na okrajové a stredové, spodné tŕne priliehavé, 3 - 5 mm dlhé, vrchné tŕne do 20 mm dlhé a priamo alebo šikmo od tela odstávajúce, ohybné a nepichľavé, nikdy vlnité alebo vzájomne zapletené, farba tŕňov svetlohnedá až čiernohnedá. Púčiky špicato oválne, červenohnedé. Kvety štíhle, lievikovité, do 55 mm dlhé, roztvorené v priemere do 60 mm, vonkajšie a vnútorné okvetné lístky špicato ukončené a spravidla jednotne karmínovočervené, čnelka a blizna bieložlté, nitky karmínovočervené, prašníky bieložlté. Plody červenkasto až hnedastožlté, v priemere 5 - 6 mm, v plode 15 - 25 semien. Semená skoro čierne, priemerne 1,5 mm dlhé a 1,2 mm široké. Koreň len nepatrne repovitý, do 3 cm dlhý, s veľkým počtom jemných vláknitých korienkov.

Sulcorebutia insperata VZ 707/4:

Foto: Johan de Vries

Poznámka: S. insperata objavil v roku 2008 nemecký botanik Roland Müller v oblasti, kde sa rastlina s takýmto vzhľadom nečakala. Od toho je odvodený aj latinský názov, čo v preklade znamená nečakaná, neočakávaná. Prvé zmienky vyšli v roku 2010 v nemeckom Echinopseen 7(1)str. 23-28. Popis vyšiel v roku 2011 v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten 62(7)str. 183-189. S. insperata vzhľadom možno pripomína S. tiraquensis var. renatae, ktorá je ale vzdialená 230 km severozápadne. V najbližšom okolí S. insperata rastú habitusom rozdielne populácie S. atrospinosa a S. lamprochlora. Sviežozelenou farbou pokožky je insperata porovnávaná so S. tarvitaensis a S. viridis, ktoré sú ale vzdialené 50 km a rastú vo vyššej nadmorskej výške ( nad 2500 m), odlišujú sa kratšími tŕňmi, menšími kvetmi a farbou nitiek (biele až krémové, svetlo ružové) a farba kvetov je u týchto rastlín v odtieňoch fialovej. Kedže sa jedná o novú sulcorebutiu v našich zbierkach sa insperata vyskytuje veľmi vzácne.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia juckeri