Téma:

Škoda jen,že těch sulkofilů co by přispívali fotama,je tu tak málo

Kristiáne tu je Krakonošovo pro tebe a podobně posedlé Sulkofily.

Jen tak dál Kristiane,děláš mi radost Já přispěji aspoň nějakým fotem,i když kvalita nic moc,ale aspoň něco Mám tu jednu ještě pod názvem S.albida

A jednu S.albissima SE122

Pokračujeme v predstavovaní druhov rodu Sulcorebutia pod písmenom A.
S. albida (s varietami riograndensis, robustispina) je označenie pre niektoré Knížeho zbery S. albissima. Názov S. albiflora sa vyskytuje pri bielo kvitnúcich formách S. cylindrica a S. mentosa var. flavissima. S. albispina spomenieme pri S.vasqueziana a S. losenickyana.

SULCOREBUTIA ALBISSIMA (Brandt) Pilbeam 1985

Typ: KK 1567, Karel Kníže

Lokalita: Bolívia, dep. Cochabamba, prov. Mizque, v okolí mesta Aiquile, popri ceste z Aiquile do Mizque, 2400 - 2500m

S. albissima HS 13:

Iné nálezy: EK 7106, G 64, HS 13, HS 24, HS 106, JD 218, JK 39, JO 428, JO 663, KK 1808, KK 1919, LH 716, LH 1064, LH 1495, PHA 187, SE 122, VS 362, VZ 149

S. albissima HS 106:

Popis: Telo 30 mm vysoké a 60 mm široké, rebier 15 až 17, farba tŕňov biela, krémová až hnedá, okrajové tŕne drsné, priliehavé alebo odstávajúce, hrebeňovito usporiadané, v počte až 25, dlhé 8 až 10 mm, stredový tŕň nevýrazný alebo max. tri, dlhé až 15 mm. Kvety veľké až 50 mm široké, lesklé, svetlofialové, okvetné lístky dole svetlejšie. Tyčinky a piestik bielo nažltlé, blizna tiež, s 3 až 4 lalokmi. Púčik nahnedlý až načervenalo-hnedý.

S. albissima JO 663:

S. albissima KK 1808:

Poznámka: s. albissima patrí k rastlinám zo severo-západného okolia Aiquile, je premenlivá vo farbe otrnenia (od biela, špinavo biela až skoro hnedá) a dĺžke otrnenia. Niektoré rastliny majú krátke (2-3 mm), husté, pektinátne otrnenie, sú označované aj ako forma pectinifera (napr. JO 428, SE 122). Naopak, hlavne Knížeho zbery majú otrnenie tuhé, robustnejšie, dlhšie (až 10 mm) a rastliny sú vzrastom väčšie. Premenlivá je aj farba pokožky, ktorá môže byť aj olivovo zelená, sivo-modrá, nahnedlá. Farba kvetov u celého druhu varíruje v odtieňoch svetlo fialovej s lesklým nádychom. Knížeho typová rastlina bola nazvaná a šírená pod menom albida, podľa čisto bieleho otrnenia. K S. albissima možno priradiť aj rastliny z okruhu S. spec. HS 100 (HS 100a, HS 100b), tie majú zosvetlený, magentový stred kvetu a vyskytujú sa severo-východne od Aiquile. Väčšina rastlín v kultúre rastie solitérne, niektoré zbery naopak ochotne odnožujú (JO 663). Lokalita S. albissima sa čiastočne prekrýva so S. mentosa var. swobodae.

S. albissima KK 1919:

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia arenacea.

Super, sulkomaniaci ešte existujú, ďakujem za podporu.

lindsei napsal: Když už Kristian začal s tou albou,tak mám ve sbírce tuto rostlinu se stejným názvem,ale je asi jasné,že to bude něco jiného,za prvé,příliš odnožuje a za druhé má růžovej květa a i to otrnění moc nesedí! Co pak by to mohlo být,poradíte?

Mohla by to byť Sulcorebutia pedroensis (S. alba v. pedroensis, S. vasqueziana ssp. alba v. pedroensis, S. vasqueziana subsp. pedroensis), najviac mi sedí k Tvojim fotkám.
Sulcorebutia pedroensis HS 76:


Sulcorebutia pedroensis JS 79a:

P.S. Seriál o druhoch rodu Sulcorebutia bude pokračovať ešte tento týždeň

Se sehnáním semen problém určitě není,osobně budu letos vysévat 2 sběry.Myslím,že jsem je objednal od Hradečáků a Dohnalík je bude mít určo v katalogu taky.Tak jsem koukal a má je tam taky

Úžasný nápad na zimní období, jen tak dál! Hltám každý pixel

Mimochodem, když jsme u S. alba - jaké máte zkušenosti s rozšířením této kytky ve sbírkách? Mám pocit, že semen je k dostání zřídkakdy a rostliny jsou k mání jen roubované, což nechci. Takže ji sháním dlouho a marně ...

Když už Kristian začal s tou albou,tak mám ve sbírce tuto rostlinu se stejným názvem,ale je asi jasné,že to bude něco jiného,za prvé,příliš odnožuje a za druhé má růžovej květa a i to otrnění moc nesedí!Co pa by to mohlo být,poradíte?

Tedy nevím,zda je to konkurence či nikoliv.V každém případě mě Sulky od Kristiána velmi baví.
Už se těším na pokračování- Kristián,skvělý nápad s jejich představením a foto k tomu,to prostě nemá chybu.Díky.

Vlákno o rode Sulcorebutia akosi zamrzlo, tak ma napadla myšlienka postupne predstaviť jednodlivé druhy tohto rodu. Nie som expert na botanické popisy a systematiku, skôr to bude abecedný prehľad, niekoľko fotiek, zopár dostupných informácií. Každý týždeň pridám 1-2 druhy, budem rád, keď sa pripoja aj ostatní, hlavne fotkami. Je dobré vedieť, ako to rastie u susedov
Dnes začíname písmenom A. Prvá na rade by mala byť S. aglaia, čo je vlastne S. tiraquensis v. aglaia alebo Sulcorebutia bicolorispina nom. nudum. Predstavíme si ich pod písmenom T, ak sa tam vôbec dostaneme pri S. tiraquensis a jej varietách. Preskočím teda aj S. aguilarii (S. tiraquensis v. aguilarii) a konečne prejdem ku Sulcorebutia alba.

SULCOREBUTIA ALBA Rausch 1971

Sulcorebutia vasqueziana subsp. alba (Rausch) Fritz et Gertel 2001

Typ: R 472, Walter Rausch

Lokalita: Bolívia, dep. Chuquisaca, prov. Oropeza, popri ceste zo Sucre do Los Alamos, 2900 - 3000 m.
Iné nálezy: G 45, HS 74, JK 179, JO 650, LH 702, LH 1061, PHA 169, SE 172, VS 462, VZ 104

S. vasqueziana ssp. alba VS 350:

Popis: V kultúre odnožujúca, telo 20 mm vysoké a 35 mm široké, počet rebier viac ako 15, okrajové tŕne husté, biele, špinavo biele, priliehajúce k telu, v počte 14 a viac, dlhé 2 - 4 mm, stredový tŕň žiadny. Veľký červený kvet, aj s fialovým leskom. Hrdlo, stred kvetu svetlý, so žltým nádychom, tyčinky žlté, piestík žltkasto zelený, blizna žltá so 4 lalokmi.

S. vasqueziana ssp. alba SL 50-99:

Poznámka: Sulcorebutia alba je poddruh (subspecies) Sulcorebutia vasqueziana, celý názov rastliny znie Sulcorebutia vasqueziana ssp. alba a je odvodený podľa charakteristického vzhľadu (z latinského alba = biela). Popísaná bola v roku 1971 ako Sulcorebutia alba, popis vyšiel v holandskom časopise Succulenta 50 (5): 94-96. Alba patrí k rastlinám zo širšieho okolia Sucre, južne od Los Alamos rastie na stanovisku spoločne so S. frankiana. Severne od Los Alamos sa vyskytujú príbuzné rastliny s fialovým kvetom S. pedroensis nom. nudum (HS 76).
Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia albissima.

Rod Sulcorebutia

ALBA
ALBISSIMA
ARENACEA
ATROSPINOSA
AUGUSTINII
AZURDUYENSIS
BREVIFLORA
CALLICHROMA
CAMARGOENSIS
CANDIAE
CANIGUERALII
CANTARGALLOENSIS
CARACARENSIS
CARDENASIANA
CRISPATA
CRUCENSIS
CYLINDRICA
DORANA
ELIZABETHAE
FISCHERIANA
FRANKIANA
GEMMAE
GLOMERISETA
HASELTONII
HELIOSOIDES
HERTUSII
HOFFMANNIANA
INFLEXISETA
INSPERATA
JUCKERI
KAMIENSIS
KRAHNII
KRUGERI
LAMPROCHLORA
LANGERI
LAUI (breviflora)
LEPIDA
LONGISPINA
LOSENICKYANA
LUTEIFLORA
MARKUSII
MENESESII
MENTOSA
MIZQUENSIS
MUELLERI
NAUNACAENSIS
OENANTHA
PASOPAYANA
PATRICIAE
PIRHUANIENSIS
POLYMORPHA
PULCHRA
PURPUREA
RAUSCHII
RENATAE
ROBERTO-VASQUEZII
SWOBODAE
UNGUISPINA