Téma:

S tou pokožkou to bude nejspíš překlep? Tmavě červenou snad mají jen vargasii?

SULCOREBUTIA TARABUCOENSIS (Rausch) ssp. PATRICIAE Bates, Halda, Heřtus et Horáček 2003

Typ: JJH 3111688, Josef J. Halda
Lokalita: Bolivia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, Duraznillo 2500 m.

Sulcorebutia tarabucoensis ssp. patriciae LH 886:



Iné nálezy: BB 380.01, BB 1113.01, G 348, G 349, HJ 972, CH 752, JJH 3111688, KAS 243.3, KB 386, KB 557, LF 471a, LH 886, LH 1123, LH 1749, MS 842, MU 125.3, PHA 259, PHA 500, PHA 1677, RH 1939a, RH 3116, RMR 0829, SL 15/02, VJ 82, VS 428, VZ 461, VZ 462

Popis: Telo jednotné, v dospelosti tvoriace trsy hláv, každý stonok 25-40 mm dlhý a 25-40 mm široký, pokožka sivozelená. Tŕne 10 až 25 mm dlhé, jemné, tenké a zakrútené, žlté až žltohnedé, ale aj špinavo biele. Kvety fialové, so svetlejším stredom, veľké 35-40 mm. Semená cca 1 mm veľké.

Sulcorebutia tarabucoensis ssp. patriciae LH 886:

Sulcorebutia tarabucoensis ssp. patriciae VJ 82:


Poznámka: Nazvaná podľa ženského mena Patricia, na počesť manželky Briana Batesa, ktorý popísal rastlinu spoločne s Haldom, Hertusom a Horáčkom v roku 2003, podľa nálezu východne od Presto. Popis vyšiel v Acta Musei Richnoviensis Sect. Natur. 10(2): 156-157. Na prvý pohľad je patriciae podobná so S. hertusii, od ktorej sa odlišuje farbou kvetných nitiek (u patriciae ružová, u hertusii tmavočervená) i farbou čnelky (u patriciae svetložltá, u hertusii zelenkavá). Patriciae oproti hertusii menej odnožuje a telo rastliny je robustnejšie, patriciae rastie väčšinou na tienistých miestach pod hustými kríkmi a nie ako hertusii, ktorá je vystavená slnku takmer bez sprievodnej vegetácie, oba druhy sú od seba vzdialené 30 km. S. patriciae je charakteristická dlhými, jemnými vlasovitými tŕňmi, žltej alebo špinavo bielej farby. Prevládajúca farba kvetu je fialová, ale vyskytujú sa aj formy so svetlo fialovým kvetom a kratším otrnením.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia pirhuaniensis

Pod písmenom P poznáme v rode Sulcorebutia druhy: pasopayana, patriciae, pirhuaniensis, polymorpha, pulchra, purpurea. Môžme sa stretnúť aj s názvami pampagrandensis (R 466, synonymum S. tiraquensis var. oenantha), perplexiflora (R 599, synonymum S. canigueralii), prantneri (HS 81, synonymum S. tiraquensis var. laui).


SULCOREBUTIA PASOPAYANA (Brandt) Gertel 1991

Weingartia pasopayana Brandt 1984

Typ: L 387, Alfred Lau
Lokalita: Bolivia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez, medzi Presto a Pasopaya, 3000-3200 m

Sulcorebutia pasopayana EM 356:

Sulcorebutia pasopayana PHA 175:

Sulcorebutia pasopayana VZ 63/2:

Iné nálezy: BLMT 193.01, EH 6235, EH 6236, EH 6237, EM 356, G 161, G 162, G 162a, G 354, G 355, He 074, He 075, He 076, KHM 0235, LH 800, LH 884, LH 887, LH 1121, LH 1122, LH 1426, MM 352, MS 398, NL 90, NL 91, R 593, RH 762, RH 764, RH 765, RH 1546, RH 1548 až RH 1551, RH 1553, RH 1554, RM 178, RM 179, RMR 0629A, RMR 0629B, RMR 0630, RMR 0712, RMR 0713, SE 180, VS 422 až VS 424, VZ 62, VZ 62a, VZ 63 až vz 65, VZ 318, VZ 319

Sulcorebutia pasopayana VZ 63/7:

Sulcorebutia pasopayana LH 800:

Popis: Telo odnožujúce, guľovité, 10-30 mm široké, pokožka šedozelená až tmavo zelená, pri oslnení prechádzajúca do fialovo červenej farby. Areoly veľmi úzke, 2-5 mm dlhé a 0,5-0,8 mm široké. Tŕne len okrajové, v počte 6-12, hrebeňovito priľahlé, 4-6 mm dlhé, tmavo až svetlo hnedé, so zosilenou, najčastejšie tmavšou bázou. Púčiky tmavo zelené až načervenalo hnedé, vznikajúce z najspodnejších areol, často až pod úrovňou zeme, kvety početné, 25-35 mm dlhé a široké, vonkajšie okvetné lístky svetlo až tmavo karmínovo červené, na vonkajšej strane často nazelenalé až olivovo zelené, vnútorné okvetné lístky sýto karmínovo červené, niekedydy veľmi tmavé, na báze často oranžovo červené až žlté, nitky tmavo fialovo červené, čnelka a blizna so 4-5 zelenými ramenami. Plod guľovitý, nahnedlý až olivovo zelený, asi 6 mm široký, s rovnako zafarbenými, tmavšími šupinami. Semená hnedočierne, 1,3-1,5 mm dlhé a 1,2-1,4 mm široké.

Sulcorebutia pasopayana NL 90:


Sulcorebutia pasopayana NL 90/1:


Poznámka: Veľmi pekný, vzrastom malý druh, charakteristický tmavými, sýto červenými kvetmi so zelenou čnelkou a bliznou. Nazvaná podľa miesta rozšírenia, oblasť Pasopaya v departmente Chuquisaca. Rastlinu popísal v roku 1984 Fred H. Brandt ako Weingartia pasopayana, podľa zberu L 387. Popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und Orchideen Rundschau, 9 (3): 53-55. V roku 1991 ju Willi Gertel prekombinoval do rodu Sulcorebutia (Kakteen und anderen Sukkulenten, 42 (7): 174-176). Ku S. pasopayna patria aj rastliny, ktoré Horáček a spol. popísali ako S. pulchra ssp. lenkae (LH 1124).

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia patriciae alias Sulcorebutia tarabucoensis ssp. patriciae

Sulcorebutia tiraquensis var oenantha HS21a

Sulcorebutia tiraquensis var oenantha RH818

Sulcorebutia tiraquensis var oenantha pampagrandensis R466

Sulcorebutia tiraquensis var oenantha pampagrandensis JK148


Vicent

Pod písmenom O poznáme v rode Sulcorebutia iba jeden druh, a to oenantha.

SULCOREBUTIA OENANTHA Rausch 1971

Sulcorebutia tiraquensis (Cárdenas) Ritter var. oenantha (Rausch) Gertel et de vries 2007

Typ: R 465, Walter Rausch
Lokalita: Bolivia, dep. Cochabamba, prov. Carrasco, južne od Totora, Chijmuri, 2900 m

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha EK 7122:


Iné nálezy: BB 249.02, BB 1678.01, BB 1679.02, EH 8248, EK 7122, FK 144, G 73, G 73a, G 107, G 107a, G 107b, G 110, G 178, He 098, He 109, He 110, HS 21, HS 21a, HS 22, CH 798, JD 162, JK 26, JK 27, JK 41, JK 141, JO 673, JO 704, JP 14, JP 15, KA 19a, KA 20, KA 151, KB 324, KB 584, KB 585, KHM 0260, KP 37, LH 724, LH 814, LH 815, LH 900, LH 990, LH 1159, LH 1267, LH 1272, LH 1501, LH 1502, MB 01, MB 25, MM 321, MM 326, MM 329, MS 454, MS 1400, PHA 197 až PHA 199, PHA 430, PHA 547, NL 124, NL 125, PM 162, RF 121, RF 129, RH 803, RH 817, RH 818, RH 1705 až RH 1707, RH 3257, RM 124, RM 136, RMR 0450, RMR 0450a, RMR 0451, SE 126b, SE 127a, SL 70-99, US 34, US 106, US 107, VJ 66, VS 373, VS 454, VS 955, VZ 142, VZ 404, WF 51, WK 706

pampagrandensis:
EK 7120, EK 7121, EM 339, FK 142, FK 143, FR 944, G 16, G 16a, He 111, HJ 217, HS 23, JD 163, JD 163a, JD 184, JK 29, JK 30, JK 139, JK 148, JO 674, JO 675, JO 703, JP 13, KA 19, KB 323, LH 724, LH 725 až LH 727, LH 1072, LH 1073, LH 1265, LH 1266, LH 1500 až LH 1502, LH 1801, MAP 38, MB 26, MS 452, MS 453, PHA 200, PHA 201, PHA 952, PHA 953, PHA 1210, PM 163, R 466, RH 819, RM 212, RM 457, RMR 0452, RMR 0453, SE 125, US 33, US 64, VS 374, VS 375, VS 403, VZ 283, VZ 285, WF 50, WF 50a, WK 685

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha HS 20:

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha HS 21:


Popis: Telo jednotlivé, plocho guľovité, až 60 mm vysoké a 100 mm široké, pokožka svetlo šedozelená, kovovo lesklá, často tiež s fialovým odtieňom na hrbolkoch. Rebier až 20, špirálovito usporiadaných, rozložených na hrbolky až 15 mm dlhých a 10 mm vysokých, areoly až 12 mm dlhé, klínovité, navrchu až 4 mm široké, dolu zbiehajúce sa do špičky, pokryté bielou plsťou. Zpočiatku až asi 16 okrajových tŕňov a 4 stredové tŕne, neskôr navzájom ťažko rozlíšitelné, v počte až 28, asi 12 mm dlhé, roztiahnuté, čiastočne ohnuté, pichavé, svetlo žlté so zosílenou nahnedlou bázou, stredové tŕne trochu silnejšie, o málo dlhšie a zafarbené ako okrajové alebo trochu tmavšie. Kvety 35 mm dlhé a široké, tmavo vínovo červené, kvetné lôžko a trubka oranžovo hnedé so zelenými šupinami, vonkajšie okvtné lístky vínovo červené s nahnedlou špičkou, vnútorné okvetné lístky tmavo vínovo červené s ružovým stredovým prúžkom, nitky začínajú tesne nad kvetným lôžkom, tmavo ružové, vyššie nažltlé, prašníky svetlo žlté, čnelka žltá so žltou 6 ramennou bliznou pod úrovňou najvyšších prašníkov. Plod guľovitý, asi 6 mm široký, nahnedlo zelený s ružovými šupinami. Semená pretiahnuto guľovité, asi 1,2 mm dlhé, tmavo hnedé.

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha WF 51:

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha SE 127a:

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha fa. NL 124:

Poznámka: Nazvaná podľa charakteristickej vínovej farby kvetov, z latinského oenanthus. Druh je tiež známy solitérnym, neochotne odnožujúcim rastom a variabilným otrnením. Rastlinu popísal rakúsky botanik Walter Rausch, popis vyšiel v roku 1971 v holandskom časopise Succulenta 50 (6) str. 112-113. O tri roky neskôr Rausch popísal aj S. pampagrandensis (R 466), ktorá je dnes podľa Gertela a spol. považovaná za formu S. oenantha, podľa Horáčka a spol. za jej varietu. Pampagrandensis sa líši kratším otrnením a kvetmi fialovej farby. Typová lokalita S. oenantha sa nachádza niekoľko km južne od Totora, v hraničnej oblasti provincií Carrasco a Mizque. Okrem rastlín so svetlým otrnením a pokožkou poznáme u tohto druhu aj rastliny, ktoré majú čierne tŕne.

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha R 466 ,,pampagrandensis":

Sulcorebutia tiraquensis var. oenantha LH 726 ,,pampagrandensis":

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia pasopayana

Sulcorebutia naunacaensis PHA 505

Sulcorebutia naunacaensis PHA 902

Vicent

Moje letošní S. naunacaensis VZ 205

Pod písmenom N sa môžme v rode Sulcorebutia stretnúť s názvom nadae, ktorú Horáček a spol popísali v roku 2005 ako S. purpurea ssp. nadae, podľa Gertela je to len forma S. torotorensis. Nasleduje naunacaensis.

SULCOREBUTIA NAUNACAENSIS de Vries 2004

Typ: VZ 205, Johan de Vries
Lokalita: Bolivia, dep. Chuquisaca, prov. Zudañez , 27 km severozápadne Mojocoya, Cerro Naunaca, 2825 m.

Sulcorebutia naunacaensis VZ 205:

Sulcorebutia naunacaensis AG 17/1:

Iné nálezy: AG 17, G 257, HJ 864, HJ 865, MS 461, NL 108, NL 108a, PHA 505, PHA 902, RH 1955a, RH 1956a, RM 79, RM 80, RM 338, LH 1129, LH 1479, VS 436, VZ 238, VZ 240 až VZ 243, WK 956

Sulcorebutia naunacaensis LH 1129:


Sulcorebutia naunacaensis NL 108:

Popis: Telo 30 mm široké a 15 mm vysoké, odnožujúce. Pokožka olivovo zelená, rebier 8 až 13, areoly úzke 0,5 mm široké a 30 mm dlhé. Okrajové tŕne v počte 15 až 17, hrebeňovité, často nepravidelne zoradené a mierne odstávajúce, dlhé 2 až 5 mm, farba tŕňov hnedá, stredové tŕne žiadne. Kvet 38 mm dlhý a 40 mm široký, svetlo fialový, nitky a čnelka ružové, prašníky a blizna svetlo žlté. Púčiky špicaté a zelené, plody guľaté, 4-5 mm veľké, tmavozelenohnedé, semená matne čierne, 1,1 - 1,3 mm dlhé a 0,95 - 1 mm široké.

Sulcorebutia naunacaensis PHA 505:


Sulcorebutia naunacaensis PHA 902:

Poznámka: Nazvaná podľa oblasti výskytu, pohoria Cerro Naunaca v severozápadnej časti údolia Mojocoya. V tejto oblasti rastie spoločne so S. elizabethae (VZ 204), s ktorou na niektorých miestach vytvára prechodové formy (G 258, VZ 237) a južnejšie je rozšírená aj S. gemmae (VZ 203). Pre všetky tri sulcorebutie použil de Vries provizórne meno ,,mojocoyensis". Popis S. naunacaensis vyšiel v roku 2004 v holandskom časopise Succulenta 83 (1):30-38. Rastlina je charakteristická svetlo fialovou farbou kvetov, farba pokožky je svetlo až olivovo zelená, okrajové tŕne hnedasté až čierne. V zbierkach bola šírená aj pod skomolenými názvami naunasensis, naunacensis, naunancensis.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia oenantha alias S. tiraquensis var. oenantha

Sulcorebutia steinbachii svarmizquensis R194

Vicent

SULCOREBUTIA MIZQUENSIS Rausch 1970

Sulcorebutia steinbachii (Werdermann) Backeberg var. mizquensis (Rausch) Gertel et de vries 2004

Typ: R 194, Walter Rausch
Lokalita: Bolivia, dep. Cochabamba, prov. Mizque, západne od mesta Mizque, 2600m

Sulcorebutia steinbachii var. mizquensis R 194:



Iné nálezy: AG 280, BB 1247.01, BB 1681.03, BB 1683.02, BB 1693.01, BB 1694.02, G 187, He 115, KAS 213.1, KAS 215.1, LF 423a, LH 545, LH 549, LH 550, LH 617, LH 618, LH 619, LH 620, LH 621, LH 1386, LH 1413, LH 1498, LH 1673, LH 1755, LH 1757, MM 337, MS 391, MU 99.1, PHA 725, PHA 949, PHA 1482, PHA 1690, RF 192, RH 823, RMR 0627, TB 99.1, VS 608, VS 1023, VS 1024, VZ 331

Sulcorebutia steinbachii var. mizquensis BB 1247.01:

Sulcorebutia steinbachii var. mizquensis LH 1386:

Popis: Druh bol popísaný ako solitérny alebo trsovitý, pri pestovaní odnožujúci veľmi ochotne do tvarov veľkých trsov stonkov, asi 2 až 3 cm vysokých a širokých, šedozelených s načervenalo fialovým nádychom na dolních častiach hrbolkov a s asi 17 špirálovitými rebrami. Areoly sú 4 mm dlhé, 1 až 2 mm široké, s bielou vlnou. Okrajové tŕne sú husté, vytvárajúce úplnú pokrývku stonku pod nimi, v počte asi 20, až 4 mm dlhé, premenlivé vo farbe od belavej po narúžovelo hnedú s bielymi alebo hnedými špičkami, načernalo hnedé u bázy, tesne ležiace na tele. Stredové tŕne nie sú žiadne. Kvety sú bledo až tmavo fialové, s bielym hrdlom, asi 3 cm dlhé a 2,5 cm široké. Plod je nazelenalo hnedý, semená hnedočierne.

Sulcorebutia steinbachii var. mizquensis RF 192:

Poznámka: Nazvaná podľa oblasti výskytu, mesta Mizque. Rastlinu popísal v roku 1970 rakúsky botanik Walter Rausch, popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten 21 (6): 102-103, v roku 2004 ju Gertel a de Vries v časopise Cactus & Co 8 (3): 189 prekombinovali ako varietu pod S. steinbachii. Rastlina je charakteristická trpasličím, väčšinou odnožujúcim vzrastom, svetlým až skoro bielym priľahnutým úhľadným otrnením bez stredových tŕňov. Farba kvetov je svetlofialová, často s bielym hrdlom. V našich zbierkach bol dlho rozšírený len Rauschov zber R 194 (WR 194) z populácie objavenej Rauschom a Markusom v roku 1965, potom rastlinu takmer 30 rokov v prírode nikto nenašiel, až začiatkom 90-tych rokoch ju opäť zbierali Gertel, Herzog, Hillmann a iní, neskôr Heřtus, Horáček a spol. Rastliny nájdené na novších lokalitách sú oproti typu vzrastom väčšie, menej odnožujúce a farba pokožky je tmavšia.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia naunacaensis

Sulcorebutie mám (bohužel) ve skleníku a v tuto dobu jsou už téměř všechny odkvetlé.
Tato je venku na terase a takto se dnes vyvedla. Jmenovku u ní nemám, jen nějaká zmatená čísla pocházející od Potyků - ale nejspíš nějaká crispata?

Teď vidím, že jsem se netrefil do správnéhO šuplíku SULCOREBUTIE, tak prosím Filipa nebo Henryho, aby to tam prosím přemístili. Díky.

Sulcorebutia mentosa var swobodae KP28

Sulcorebutia mentosa var swobodae

Sulcorebutia mentosa var swobodae

Sulcorebutia mentosa var swobodae WK681

Vicent

SULCOREBUTIA SWOBODAE Augustin 1984

Sulcorebutia mentosa Ritter var. swobodae (Augustin) Augustin 2000

Typ: HS 27, Heinz Swoboda
Lokalita: Bolivia, dep. Cochabamba, prov. Mizque, medzi Aiquile a Mizque ( hraničná oblasť u prov. Campero ), 2400 m, ale tiež na viacerých miestach cesty Aiquile – Santiago.

Sulcorebutia mentosa var. swobodae HS 27:


Sulcorebutia mentosa var. swobodae HS 27a:

Iné nálezy: BDH 53, BLMT 032.01, BLMT 227.01, EK 7104, FK 122, G 63, G 63a, G 211, He 043, He 156, HS 27a, JD 228, JD 280, JK 36, JO 657, KA 171, KA 185, KB 528, KB 562, KHM 0210, KHM 0271, KK 1916, KP 28, LF 425, LH 711, LH 805, LH 975, LH 1063, LH 1147, MAP 45, MM 304, MM 381, MS 438, MS 447, PHA 185, PHA 412, PHA 529, PHA 935, PHA 1591, RH 718, RH 848, RH 2547, SE 188, TB 110.1, US 40, US 41, US 96, VJ 80, VS 357, VZ 147, WF 39, WF 39a, WK 681.

Sulcorebutia mentosa var. swobodae WK 681:


Popis: Popísaná ako jednotlivo rastúca, plocho guľovitá, do 40 mm šírky, svietivo zelená s tenkými koreňmi, asi 20 špirálovitých rebier. Areoly sú dlhé do 3 mm, so žltou až hnedou vlnou. Okrajové a stredové tŕne sú obtiažne rozlíšiteľné, je ich 28 až 30, sú štetinovité až vlásovité, jemné na dotyk, smerujúce hore, až 16 mm dlhé, žlté. Kvety sú 3,5cm dlhé a široké, ružové. Plod je žltý.

Sulcorebutia mentosa var. swobodae JO 657:

Sulcorebutia mentosa var. swobodae:

Poznámka: Nazvaná na počesť objaviteľa, rakúsky botanik Heinz Swoboda. Rastlinu popísal v roku 1984 rakúsky botanik Karl Augustin, popis vyšiel v nemeckom časopise Kakteen und andere Sukkulenten 35 (6): 120-122, v roku 2000 ju Augustin v diele Sulcorebutia prekombinoval ako varietu pod S. mentosa. S. mentosa v. swobodae je typická, s ničím nezamenitelná varieta S. mentosa. Typové nálezisko (HS 27, KA 187) leží v blízkosti cesty Aiquile – Mizque. Známejšie a v zbierkach častejšie zastúpené sú rastliny, ktoré boli objavené niekoľko kilometrov západne od Aiquile priamo u cesty, je to drobnejšia a plochšia forma. V tejto populácii je tiež podiel hnedo otrnených rastlín. Je zaujímavé, že lokality S. mentosa v. swobodae na ceste do Santiaga sú pravidelne obklopené náleziskami S. albissima. Oproti S. mentosa má varieta swobodae dlhšie, hustejšie a menej tuhšie otrnenie.

Nabudúce si napíšeme o Sulcorebutia mizquensis alias S. steinbachii var. mizquensis

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa HS48 fa. albiflora

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa HS48 fa. albiflora

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa ‘flavissima’

Sulcorebutia mentosa subsp. mentosa SE121

Vicent

SULCOREBUTIA MENTOSA Ritter 1964

Sulcorebutia mentosa Ritter var. mentosa Gertel et de Vries 2008

Typ: FR 945, Friedrich Ritter
Lokalita: Bolivia, dep. Cochabamba, prov. Campero, v okolí Aiquile, 2400 - 2500 m.

Sulcorebutia mentosa KK 1931:

Sulcorebutia mentosa SE 121:

Sulcorebutia mentosa SE 123a:

Iné nálezy: BB 258.01, EH 7124, EH 8241, EK 7038, EK 7042, EM 340, FK 49, FK 51, G 18, G 18a, G 171, G 224, GR 25, GR 26, GV 119, GV 121, GV 121a, He 44, He 87, He 88, HJW 162b, HJW 165, HS 47, HS 47a, HS 49, HS 104, HS 104a, HS 108, JD 170, JD 171, JD 224, JK 35, JK 127, JO 429, JO 660, JO 663, JO 664, JP 44, JP 122, KA 54, KA 58, KA 184, KA 186 až KA 188, KA 192, KA 264, KA 369, KB 234, KB 322, KB 561, KHM 270, KK 1206, KK 1931, Kö 5, KP 34a, L 338, L 981, LH 714, LH 715, LH 717, LH 896, LH 980, LH 1070, LH 1071, LH 1102, LH 1103, LH 1491, MAP 42, MM 318, MS 449, MS 481, MS 651, MS 666, MS 754, MS 755, MS 758, NL 128, NL 129, PHA 184, PHA 274, PHA 418, PHA 475, PHA 934, R 276, R 277, RH 396, RH 397, RH 404, RH 405, RH 405a, RH 778, RH 779, RH 1726, RH 2550a, RM 4, RM 162, RM 163, RMR 216, RMR 427, RV 543, SE 123, SE 121, SE 123, SE 123a, SE 124, SL 71-96, SL 60-99, SL 63-99, SL 83-02, US 45, US 128, VS 360, VS 363, VS 364, VS 400, VS 524, VS 1019, VZ 16, VZ 163, WF 9, WF 10, WF 11, WK 703

Sulcorebutia mentosa HS 48:




Popis: Druh popísaný ako plocho guľovitý, s lesklozeleným telom, 3 až 6 cm širokým, pri pestování ostáva solitérny po nejakú dobu, neskôr nepravidelne odnožuje, obyčajne rastie vyšší než je široký. Areoly sú 5 až 7 mm dlhé, s bielou vlnou. Okrajové tŕne sú premenlivé vo farbe, čierne, tmavo červenohnedé alebo hnedé, meniace sa od 5 do 25 mm dĺžky od rastliny k rastline, v počte 14 až 18. Stredové tŕne sú podobné, v počte 2 až 4, alebo viac v dospelosti, meniace se od rastliny k rastline od 5 do 35 mm dĺžky. Kvety sú bohato purpurové, 3 cm dlhé, 3,5 cm široké, niekedy bledšie, takmer fialovo červené. Plod je tmavo nahnědlo červený, so svetlo zelenými šupinami.

Sulcorebutia mentosa SL 71-96:

Sulcorebutia mentosa KP 35:


Poznámka: V prírode a zbierkach veľmi dobre rozšírená sulcorebutia, premenlivá vo farbe kvetov a otrnenia. Názov je odvodený podľa tvaru hrbolkov pod areolami, z latinského mentosa = bradovitá, bradatá. Rastlinu objavil v roku 1958 nemecký botanik Friedrich Ritter, popis vyšiel v roku 1964 v holandskom časopise Succulenta 43 (7):102, 1964. V roku 1970 prináša rakúsky botanik Walter Rausch názov flavissima, ktorá je dnes považovaná za S. mentosa, odlišuje sa od typu svetlo zelenou pokožkou a bledo žltým otrnením. Môžme sa stretnúť aj s neplatným názvom flavida. V pôvodnej oblasti nálezov v horách okolo Aiquile existujú populácie s rôznymi zastúpeniami farby a sily otrnenia, okrem čierneho a červeno hnedého tiež svetlo žlté (flavissima), kvety sú prevažne svetlo fialové, ružovo fialové alebo so svetlejším hrdlom, možno však nájsť aj bielo kvitnúce rastliny (HS 48, R 277). Sklon k odnožovaniu je u S. mentosa veľmi rôzny, sú lokality kde sa vyskytujú iba solitérne rastliny a iné so sotva ohraničenými veľkými skupinami hláv.

Ku S. mentosa neodmysliteľne patrí aj jej varieta swobodae, charakteristická menším vzrastom, jemnejším a dlhším otrnením, o ktorej si napíšeme nabudúce